SEAVC Kulpín

In memoriam – Za Samuelom Kováčom st.

Vo veku 84 rokov včera tíško usnul Samuel Kováč st. Dosníval svoje sny, no jeho piesne zostávajú s nami: Na zelenej lúčky ďatelinka skosená, Za našima humny, Anička má prsteň, Popod náš oblok vodička tečie, Chmeľová oberačka... Samuel Kováč st. sa narodil roku 1936 v Petrovci, osem rokov bol učiteľom v Aradáči a potom vyše 20 rokov hudobným redaktorom v Novosadskom rozhlase. So slovenskou ľudovou hudbou žil, hudba žila v ňom a neraz sa ako originálna skladba prerazila von, na radosť poslucháčov. Keďže jeho akordy boli blízku ľudu, viaceré jeho skladby zľudoveli. Výrazné hudobné a skladateľské vlohy preniesol na syna a ďalej aj na vnučku. Hudba z Kováčovej dielne stále mladne a páčivo znie. Samuel Kováč st. teda svoje hudobné poslanie tu na zemi viac než úspešne splnil. Spokojne teda môže snívať svoje sny, s ktorými sa zdôveril aj v knihe Na vlnách jubilea a ktorých časť uvádzame v pokračovaní:

 

In memoriam – Za Samuelom Kováčom st.

 

„Svetom zúrila druhá svetová vojna. Tú drevenú škatuľu – rádio, do ktorej som ako chlapec zvedavo nakúkal snažiac sa vidieť tých maličkých ľudí čo rozprávajú a spievajú, už vtedy mal aj môj starý otec. V Petrovci ich vtedy bolo málo, takže zakaždým som sa tešil odchodu k starým rodičom, do Čániov, lebo ma tam čakala hudba z rádia. O niekoľko rokov neskôr i Kováčovci si kúpili rádioprijímač, ak sa nemýlim menoval sa Kosmaj. Pred domom často bývala "rada" a všetci tí, ktorí pred domom trávili voľné chvíle, z rádia vyloženého v okne mali príležitosť počúvať slovenské ľudové piesne.

V tých rokoch nebolo ľahko kúpiť si rádioprijímač, takže mi trochu starší konštruovali sme takzvaný kryštálový prijímač. Onedlho nám ho moje teta priniesla zo Slovenska a odvtedy slovenské ľudové piesne boli pravidelným hosťom aj v našej domácnosti. Matka ráno často priadla a ja som sa tešil hudbe z rádia netušiac, že jedného dňa aj ja budem z tej druhej strany rozhlasových vĺn.

Ako k tomu prišlo? Ako učiteľ za prácou som prišiel do Aradáča a zapojil sa do kultúrneho života nacvičujúc spevákov a tanečníkov. Po ôsmich odpracovaných rokoch v nižších ročníkoch tamojšej školy, v roku 1968, odišiel som do Zreňanina na Vyššiu hudobnú školu, kde som po dvoch rokoch získal potrebnú odbornosť a diplom odborného učiteľa hudobnej výchovy.

Prišiel rok 1978 a pozvanie z Novosadského rozhlasu, aby som vystriedal hudobnú redaktorku Jarmilu Cinkotskú, ktorá mala obsadiť iné pracovné miesto. V Novosadskom rozhlase som odpracoval takmer 22 rokov, keď som v roku 1999 odišiel do dôchodku..."

Samuel Kováč st. je pochovaný na petrovskom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články