SEAVC Kulpín

Sviatok Rusínov v Srbsku

Rusíni žijú na území dnešného Srbska už 270 rokov. V ich bohatej tradícii 17. január 1751 zostal zaznamenaný ako zvláštny dátum. V ten deň podpísal správca komorských majetkov Habsburskej monarchie v Báčke František Josef de Redl dohodu o osídlení komornej pustatiny Veľký Krstur. Tento dátum bol po konzultáciách s rusínskou komunitou prijatý ako štátny sviatok Rusínov v Srbsku, čo bolo vynesené na schôdzi Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku v apríli 2007 spolu s rozhodnutím o rusínskych národnostných symboloch v Srbsku. Rusíni, ako národ bez svojho vlastného štátu, žijú v niekoľkých krajinách Európy. Ich počet je najvyšší na Slovensku (33 482), ďalej potom v Srbsku (14 246), na Ukrajine (oficiálne 10 183, v skutočnosti výrazne viac), v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku či v Moldavsku.

 

Sviatok Rusínov v Srbsku

 

Rádio-televízia Vojvodiny dnes vysielala osobitný program venovaný jubileu Rusínov

 

Rádio-televízia Vojvodiny dnes vysielala osobitný program venovaný jubileu Rusínov

 

Do Srbska prišli prví Rusíni najmä z východného Slovenska, ale aj iných lokalít. Ich počet v Srbsku z roka na rok klesá. V roku 1991 ich tu bolo 18.052, v roku 2002 15.905 a v roku 2011 už iba 14.246. Väčšina Rusínov žije v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Hoci je počet panónskych Rusínov omnoho menší ako Karpatských Rusínov, vďaka tomu, že žijú v mnohonárodnostnej Vojvodine, ktorá im garantuje práva národnostných menšín, existujú tu základné i stredné školy s vyučovacím jazykom rusínskym - rusínčinou, rusinistika je študijným oborom na univerzite v Novom Sade, Rádio Nový Sad má vysielanie v rusínčine a existuje pomerne veľké množstvo literatúry v panónskej rusínčine ako i rusínsko-srbské slovníky. Najvyšší štatút Rusíni získali v Srbsku a vo Vojvodine je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov.

Panónski Rusíni nazývajú svoj jazyk руски язик (ruski jazik). Ich kultúrne centrum je Ruski Kerestur (rusínsky Руски Керестур; srbsky Руски Крстур, Ruski Krstur).

Viac o Rusínoch v Srbsku sa možno dočítať na stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Rusínov (http://zavod.rs/sr/rusini-u-srbiji) alebo aj z ich tlačovej agentúry Rutenpres: https://www.ruskeslovo.com/rutenpres/

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články