SEAVC Kulpín

Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918

V období I. svetovej vojny na týchto našich dolnozemských priestranstvách žilo 60.121 Slovákov, z čoho vo vojne zahynulo 1.349. Percentuálne vyjadrené: vo Veľkej vojne padlo 2,24 % slovenských obetí z tohto územia. Dokumentuje to náš historik Jaroslav Miklovic vo svojej najnovšej knihe Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918. V nej spresňuje, že iba z troch našich najväčších slovenských osád zahynulo bezmála 500 osôb, najviac z Petrovca, no percentuálne najväčší počet padlých bol z Kovačice. Stará Pazova mala vtedy zhruba 7.000 Slovákov, z čoho zahynulo 179 alebo 2,55 %, Petrovec mal 7.355 Slovákov, z čoho zahynulo 192 alebo 2,61 % a v Kovačici žilo 3.200 Slovákov a zahynulo 124 osôb, alebo 3,87 %.

 

Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918

 

Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918

 

V Rakúsko-Uhorsku podľa sčítania obyvateľstva z roku 1910, – posledného pred rozpadom tohto veľkého štátneho útvaru,– na území vtedajších žúp Báč Bodrožskej, Sriemskej a Torontálskej žil nasledujúci počet Slovákov: Sriemska župa mala 414.234 obyvateľov, z toho 13.841 Slovákov (3,34 %), Báč Bodrožská župa mala 812.385 obyvateľov, z toho 30.137 Slovákov (3,70 %) a Torontálska župa mala 601.656 obyvateľov, z toho 16.143 Slovákov (2,62 %). Treba však brať do úvahy, že v rámci žúp sa nachádzali i osady, v ktorých žili a aj dnes žijú Slováci mimo hraníc Srbska, a to v Chorvátsku, Maďarsku a Rumunsku.

 

Štatistický prehľad padlých podľa roku a mesta narodenia, ročníky 1860 - 1900

 

Štatistický prehľad padlých podľa roku a mesta narodenia, ročníky 1860 - 1900

 

Štatistický prehľad padlých podľa rokov 1914/1918 (Skratka BU – bez údajov)

 

Štatistický prehľad padlých podľa rokov 1914/1918 (Skratka BU – bez údajov)

 

Recenzent knihy je Dr. Milan Micić, tajomník Matice srbskej a námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru, hodnotí, že zoznam zahynutých vojakov slovenskej národnostnej príslušnosti z Vojvodiny z Veľkej vojny (1914-1918), ktorý trpezlivo roky zhromažďoval a doplňoval historik Jaroslav Miklovic, svedčí aj o mnohých nezaznamenaných faktoch. „Jaroslav Miklovic ako historik, svojou prácou humanizuje historiografické bádanie: stredobodom jeho pozornosti je obyčajný človek, zmobilizovaný mladík zo slovenských osád vo Vojvodine, oblečený do rakúsko-uhorskej uniformy a hodený do veľkej európskej vojny, do veľkého masakra národov, najčastejšie do zákop galícijského frontu proti Rusku, ale i na druhé fronty, na ktorých krvácala rakúsko-uhorská armáda," uvádza Milan Micić hodnotiac, že v nehumánnej podstate vojny sa mená zahynutých vojakov vyjadrujú vo vojenských správach iba ako čísla strát, kým stratené životy sa v rodinách stávajú ukrutnou bolesťou. No, postupne sa aj tá bolesť utíši a časom a v historickej priamke sa aj na obete zabúda. „Jaroslav Miklovic svojou oddanou prácou zosobňuje históriu, znovu oživuje vo vojne stratené ľudské životy, postavuje im pomník na večné časy," píše v recenzii knihy, kde sa tiež uvádza, že je kniha akýmsi albumom úmrtí, vznáša sa nad ňou neviditeľný prach emócií hlbokého ľudského súcitu, ktorý tento zoznam smrtí činí otrasnou výpoveďou.

Dr. Milan Micić tiež podčiarkuje, že je poslaním historika, a teda aj Jaroslava Miklovica, aby zohnutý nad prúdom historického času, pozorne sledoval svoj slovenský národ v Srieme, Banáte a Báčke, národ odlúčený a vzdialený od svojho etnického jadra, v stálom boji o ochranu svojho bytia, kultúry, jazyka a kolektívnej pamäte.

Doktor Micić oceňuje, že materiál, ktorý zozbieral Jaroslav Miklovic, ako i jeho doterajšia historiografická práca, je hodnotným prínosom k zachovaniu slovenskej národnej identity.

Kniha má 79 strán, vydavateľom je MOMS Stará Pazova a vyšla v náklade 500 výtlačkov.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 RE: Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918Ria 2021-02-09 14:47
Bola som na tej prezentácii, bolo to veľmi pekne pripravené, zaujímavé rozprávanie a samotný autor ma dvakrát príjemne prekvapil - keď sa mu pri fotoprezentázii od emócií zachvel hlas a keď v závere všetkým v publiku daroval výtlačok knihy.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články