SEAVC Kulpín

Pôst

Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda, ktorou sa pre kresťanov začína pôst. Pôst je vskutku sebakontrola. Ak sa dokážeme ovládať, dokážeme robiť veľké veci, sme silní. Lebo očistíme nielen telo, ale aj dušu. Nie Nový rok, ale pôstny čas je ideálnym obdobím na veľké plány a nové činy. On je vskutku „pokrmom" pre dušu, alebo aj prameňom múdrosti, dar očistenia sa od zbytočností v sebe. Aj od toho nahromadeného zla, strachu...ktoré sa v nás denne hromadia. V indiánskej kultúre existuje jeden príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učí svojho vnuka dôležitú životnú lekciu. Starý otec hovorí svojmu vnukovi, že vo vnútri nás všetkých prebieha bitka. Je to boj medzi dvoma vlkmi, ktorí v nás žijú. Jeden z nich je zlý. Je to hnev, závisť, žiarlivosť, smútok, ľútosť, chamtivosť, arogancia, sebaúcta, vina, odpor, menejcennosť, lži, falošná pýcha, nadradenosť a ego. Druhý je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, pokoj, pokora, láskavosť, zhovievavosť, empatia, veľkorysosť, pravda, súcit a viera." Vnuk nad tým chvíľu premýšľa a spýta sa: „Ktorý vlk vyhrá?" Starý otec odpovie: „Ten, ktorého kŕmiš."

 

Pôst

 

Životná lekcia príbehu o dvoch vlkov nás učí, že naša budúcnosť a náš osud je aj v našich rukách. Je na vás, aby ste kŕmili vašu odvahu; je len na vás, aby ste kŕmili svoju myseľ všetkým, čo potrebujete na dosiahnutie úspechu a šťastia vo vašom živote.

Pri takom chápaní pôst môže byť dôvodom novej radosti, nového začiatku a povzbudenia. Keď sa nebudeme príliš veľa zapodievať vlastnými zbytočnosťami, zostane nám viac času a budeme sa môcť sústrediť aj na potreby našich blízkych, ktorí možno potrebujú našu pozornosť alebo pomoc. Vtedy zistíme, že sa cítime spokojnejší. Myslíme na veci, ktoré sa nedajú kúpiť.

Termín Popolcovej stredy pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa však nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články