SEAVC Kulpín

V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

Dielo Jozefa Karola Viktorina od 20. marca 2022 trvalo pripomína v kostole sv. Anny v Budapešti nová pamätná tabuľa. Práve tu, na adrese vtedajšej nemeckej farnosti pôsobil J. K. Viktorin ako kňaz v rokoch 1856 – 1866. Slávnostnej udalosti sa na pozvanie Slovenskej samosprávy v Budapešti zúčastnila delegácia Matice slovenskej (MS) na čele s jej predsedom Mariánom Gešperom.

 

V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

 

V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

 

V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

 

V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

 

To, že sa v povedomí Slovákov v Maďarsku zachovalo meno a činy J. K. Viktorina sa veľkou mierou pričinil Kazimír Kápolnai. Dlhé roky bol predsedom VIII. obvodu Slovenskej samosprávy v Budapešti. Počas svojho pôsobenia rozvinul spoluprácu s Múzeom kráľa Mateja, s Maďarským národným múzeom vo Vyšehrade a s jeho hlavným muzeológom Petrom Grófom.

Krajania tabuľu odhalili pri príležitosti 200. výročia Viktorinovho narodenia. Slávnostný program bol otvorený sv. omšou, ktorú slúžil vdp. János Domokos. Slovenské slovo zaznelo od kapucínskeho brata Blahoslava Pataya: „Viktorin hľadal pozdvihnutie slovenského národa na kultúrnom poli v bývalom Uhorsku, aby Slováci našli svoje miesto v Európe a aby boli klasický slovenský národ, ako ho poznáme dnes."

Po sv. omši sa pristúpilo k aktu odhaľovania pamätnej tabule. Touto časťou programu prítomných sprevádzala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Edita Hortiová. Prítomným sa prihovorili starosta Viktorinovej rodnej obce Zavar, Lukáš Sochor a predseda MS, Marián Gešper. Predseda Matice slovenskej zdôraznil najmä význam jeho diela: „Viktorin nie je veľmi známa osobnosť v rámci našich slovenských dejín. Je to pomerne smutná skutočnosť, pretože patril medzi príslušníkov legendárnej štúrovskej generácie. Bol výnimočný kultúrny činovník, vydavateľ a publicista, ale pre Maticu slovenskú je veľmi dôležité, že bol aj iniciátor a zakladateľ našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne. Chcel by som poďakovať Slovenskej samospráve v Budapešti, že vyvinula obrovské úsilie naspäť prinavrátiť pamiatku Jozefa Karola Viktorina práve do slovenskej spoločnosti a do nášho kolektívneho historického vedomia a poďakovať im za odhalenie pamätnej tabule tu, v Budapešti." Tabuľu spoločne odhalili predseda Matice slovenskej, Marián Gešper a predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti, Edita Hortiová. Podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenskej ambasády v Maďarsku, Slovenského kultúrneho inštitútu v Maďarsku a významný prozaik a podporovateľ slovenského kultúrneho života v Budapešti, Michal Hrivnák.

Jozef Karol Viktorin (12. marec 1822, Zavar – 20. júl 1874, Budapešť) bol kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života, publicista a zakladajúci člen Matice slovenskej. Bol kaplánom v Senici, Trstíne, Skalici, Budatíne a farárom vo Vyšehrade. V literárnej práci sa venoval publicistike, spravodajstvu a spracúvaniu biografií osobností, svoju pozornosť upriamoval i na cestopisy a jazykovedu. Bol mecénom – vydavateľom básnických spisov J. Hollého, A. Sládkoviča a hier J. Záborského. Zaslúžil sa o postavenie pomníka J. Hollého na Dobrej Vode. Pracoval i vo výbore Spolku sv. Vojtecha. Svojimi aktivitami sa pričinil o zjednotenie Slovenského národného hnutia v 50. a 60. rokoch 19. storočia. Zapojil sa do úsilí o zrod Matice slovenskej. V roku 1861 bol Viktorin slávnym memorandovým zhromaždením v Martine poverený spravovať príspevky na zriadenie Matice slovenskej. Pokus založiť maticu mu teda konečne vyšiel v roku 1863. Aktívne pôsobil pri jej zakladaní, spravoval peňažné príspevky a na prvom Valnom zhromaždení MS stal sa členom Výboru. Zaradil sa medzi „slovenských výtečníkov". Jeho osobnosti sa venovali aj pracovníci Matice slovenskej, ktorých príspevky sú zverejnené v článkoch na webovej stránke Matice slovenskej.

Delegácia MS bola pozvaná aj na neformálne posedenie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia jednotlivých slovenských samospráv v Budapešti. Tí sú zároveň členmi poslaneckého zboru Slovenskej samosprávy Budapešti. Podpredseda Pavol Beňo, poslanci a poslankyne Levente Galda, Rozália Papová Polereczká, Zuzana Szabová, Monika Szelényiová, vedúca sekretariátu Slovenskej samosprávy Budapešti, Ľubomíra Fallerová, bývalý predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, Kazimír Kápolnai a poslankyňa Eva Gedőová.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Edita Hortiová predstavila prítomných poslancov a hostí a oboznámila ich s históriu mestskej štvrte Wekerle, v ktorej večerné stretnutie prebiehalo. Vyslovila tiež ďakovné slovo delegácii Matice slovenskej: „Ďakujem Vám, že ako vedúci predstavitelia MS ste dnes oslavovali s nami. Myslím, že máme za sebou veľmi dôležitý deň, dôstojne sme si uctili pamiatku Jozefa Karola Viktorina odhalením peknej mramorovej tabule. Takto sa stane známym aj v hlavnom meste. Veľmi ma teší, že sme sa zoznámili, a že toto stretnutie môže byť začiatkom dlhodobej spolupráce."

Stretnutia s krajanmi majú vždy veľmi zásadný význam. Matica slovenská pozitívne oceňuje, že takmer po dvoch rokoch pandémie sa podarilo krajanom v Maďarsku zorganizovať takéto zmysluplné podujatie, ktoré zapálilo na oboch stranách ďalšie ohnivká možných spoluprác. Vzácnymi boli aj opätovné osobné stretnutia, získania nových kontaktov a podnety na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujeme našim krajanom za toto podujatie a stretnutie a tešíme na nich na pôde Matice slovenskej v Martine alebo všade tam, kde sa krajanské a matičné cesty spájajú.

Matica slovenská si v rámci Roka odkazu štúrovcov 2022 pripomína 200. výročie národnej osobnosti a katolíckeho kňaza Jozefa Karola Viktorina aj týmto videom:

 

 

Text: Peter Schvantner, Zuzana Pavelcová
Foto: Marco Gajdoš

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články