SEAVC Kulpín

Jubilantka prof. Dr Jarmila Hodoličová

Univerzitná profesorka na dôchodku, literárna kritička a historička prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa dnes dožíva významného jubilea 70 rokov. „Vy všetci ste pre nás krásnym dôkazom, že stojí za to prekonať ťažkosti tohto povolania, ktoré prináša ovocie pre celú spoločnosť. Patrí Vám preto veľká vďačnosť zo strany Vašich žiakov a študentov, ich rodičov, ako aj zo strany zriaďovateľov škôl i samotného štátu," tieto povzbudivé slová boli v roku 2017 adresované oceneným Veľkou medailou sv. Gorazda, medzi ktorými bola aj Jarmila Hodoličová. Medailu sv. Gorazda udeľuje minister školstva Slovenskej republiky významným pedagógom a osobnostiam z oblasti školstva a ide o najvyššie rezortné oceňovanie, ktoré sa každoročne udeľuje pri príležitosti Dňa učiteľov. O dva roky neskôr, v roku 2019 v Nadlaku, Jarmila Hodoličová stála na čestnom mieste medzi laureátmi Ceny Ondreja Štefanka. Prvé ocenenie získala za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku a Cenu Ondreja Štefanka jej udelili za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Jarmilu Hodoličovú na ocenenie navrhli kolegovia z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, Katedry slovenského jazyka a literatúry.

 

Dôchodkyňa Jarmila Hodoličová na vernisáži v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci

 

Dôchodkyňa Jarmila Hodoličová na vernisáži v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci

 

V marci 2013 na prezentácii knihy Čarovná niť v ruke ženy Spolku petrovských žien

 

V marci 2013 na prezentácii knihy Čarovná niť v ruke ženy Spolku petrovských žien

 

Jarmila Hodoličová na Slovenských národných slávnostiach 2014

 

Jarmila Hodoličová na Slovenských národných slávnostiach 2014

 

V decembri 2014 vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová a dekanka Filozofickej fakulty v Novom Sade Ivana Živančević-Sekeruš na prezentácii pamätnice 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011) 60 rokov Filozofickej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014)

 

V decembri 2014 vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová a dekanka Filozofickej fakulty v Novom Sade Ivana Živančević-Sekeruš na prezentácii pamätnice 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011) 60 rokov Filozofickej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014)

 

Jarmila Hodoličová (rod. Ferková) sa narodila 27. apríla 1952 v Hložanoch. Základnú školu a gymnázium vychodila v Báčskom Petrovci. Vysokoškolskú diplomovú prácu obhájila na Katedre pre slovenský jazyk a literatúru Filozofickej fakulty v Novom Sade roku 1976 a od nasledujúceho roku začala pôsobiť na Oddelení slovakistiky na tejto fakulte ako vysokoškolská učiteľka. Dva roky študovala literárnu vedu ako postgraduálne štúdium na Filologickej fakulte v Belehrade, kde po obhájení magisterskej práce Literárna činnosť Alberta Martiša získala titul magistra (Mr.). Od začiatku pôsobenia na vysokej škole sa špecializovala na literatúru Slovákov vo Vojvodine, na slovenské ženské hnutie a ženskú literatúru vo Vojvodine a jej hlavným profesionálnym záujmom bola detská literatúra Slovákov vo Vojvodine. Doktorskú dizertáciu Vývin slovenskej detskej prózy vo Vojvodine obhájila roku 2003 na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Od roku 2013 Jarmila Hodoličová bola vedúcou Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

Prof. Dr. Jarmila Hodoličová počas pôsobenia na fakulte vo svojich kritických recenziách, analýzach a návrhoch sledovala aj vydania učebníc slovenského jazyka a literatúry v Srbsku a ako zostavovateľka a recenzentka prispela k vzniku súčasných slovenských učebníc, resp. čítaniek pre základnú školu. Osobitný záujem prejavila o ženskú literatúru a ženské hnutie vo Vojvodine na konci 19. a na začiatku 20. storočia a vo svojom výskume sa venovala aj aktivistkám v Ústrednom spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ako pedagogička prednášala staršiu slovenskú literatúru, slovenský literárny romantizmus, realizmus, súčasnú literatúru, literatúru Slovákov vo Vojvodine, slovenskú literatúru pre deti a ďalšie. Na jej podnet sa na Filozofickej fakulte v Novom Sade v rámci študijnej skupiny slovenský jazyk a literatúra začala vyučovať slovenská literatúra pre deti a mládež. Prirodzeným dôsledkom týchto snáh z jej iniciatívy bol založený časopis študentských prác z detskej literatúry Čar(b)ológ. Viacerí študenti, ktorí tu začali publikovať svoje práce už vydali aj nejednu vlastnú knihu pre deti. Aj týmto spôsobom profesorka Hodoličová ovplyvnila vývin súčasnej slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti a mladých začínajúcich autorov podnietila a posmelila do písania a publikovania.

V roku 2017 si profesorka Hodoličová pripomenula 40 rokov pôsobenia na fakulte, kedy sa pomaly začínala lúčiť so študentmi. V roku 2018 ešte dokončila prípravu a vydanie Čar(b)ológu č.8 a ním aj uzavrela väčšinu pracovných aktivít na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade.

 

31. marec 2017 v Bratislave Veľkú medailu sv. Gorazda Jarmile Hodoličovej udelil minister školstva Peter Plavčan

 

31. marec 2017 v Bratislave Veľkú medailu sv. Gorazda Jarmile Hodoličovej udelil minister školstva Peter Plavčan

 

25. marca 2019 v Nadlaku s Cenou Ondreja Štefanka (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

25. marca 2019 v Nadlaku s Cenou Ondreja Štefanka (Foto: Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak)

 

Jarmila Hodoličová s vnučkou

 

Jarmila Hodoličová s vnučkou

 

 V roku 2021 so synom a vnučkou na FTN v Novom Sade na udeľovaní Ceny Janka Hodoliča. Viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/arheoloski-nalaz-u-kulpinu/22-aktuality/aktuality/11467-cena-janka-hodolica-2021

 

V roku 2021 so synom a vnučkou na FTN v Novom Sade na udeľovaní Ceny Janka Hodoliča. Viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/arheoloski-nalaz-u-kulpinu/22-aktuality/aktuality/11467-cena-janka-hodolica-2021

 

- Keď som pred vyše štyrmi desaťročiami natrvalo upísala dušu vede, ani som nesnívala, že sa raz dostanem aj na jej výslnie..." poznamenala pri odchode do dôchodku Jarmila Hodoličová, lúčiac sa s kolegami, ktorým sa poďakovala za spoluprácu a tiež za nomináciu na ocenenia a zaspomínala si pritom na všetky roky, počas ktorých svoju životnú vášeň usmerňovala k literatúre a kultúrnej histórii vojvodinských Slovákov.

- K samotnej vedeckej práci som sa dostala na návrh profesora Kmeťa, ktorý veľmi dobre poznal prázdne miesta v poznaní našej literatúry. Po ukončení štúdia mladí asistenti ešte nevedia plávať v búrlivej rieke vedeckej práce. Práve preto usmernenia, ktoré dával prof. Kmeť nielen mne, ale aj ostatným kolegom, boli veľmi vzácne. Uňho nejestvovalo povedať neviem, či to môžem, uvidím, pouvažujem atď. Mne iba povedal: Nemáme preskúmaného Alberta Martiša, budeš písať magisterskú prácu o ňom, nemáme preskúmané ženské hnutie, literatúru pre deti a z kultúrnej histórie to a ono."

Postupne v tej práci našla samu seba. A za svoj veľký úspech považuje založenie študentského časopisu Čar(b)ológ.V jednom z jeho elektronických vydaní si možno zalistovať TU: http://www0.ff.uns.ac.rs/studenti/listovi/carbolog/carbolog_jun_2007/carbolog_jun_2007.pdf

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články