Pieseň Hej, Slovania sa v SFRJ učili mnohé generácie a spievali ju žiaci v školách a veľké chóry na rôznych podujatiach. Na jej prvé tony všetci s veľkou úctou povstali. Hej, Slovania, hymna niekdajšej veľkej Juhoslávie (SFRJ), je všeslovanská vlastenecká pieseň, ktorá vznikla v roku 1834. Jej text napísal evanjelický kňaz, štúrovský básnik a historik Samuel Tomášik, ktorý sa narodil pred 210 rokmi 8. februára 1813. Pôvodný text básne Hej, Slováci Samo Tomášik napísal počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pieseň sa neskôr v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania. Na Slovensku bola hymnou Slovenského štátu (1939 - 1945), hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. V Juhoslávii sa z piesne spievali iba štyri strofy, vynechané boli dve, v ktorých sa spomína Boh, keďže v sekulárnom štáte a socialistickom štátnom zriadení náboženstvo a Boh patrili do kostola, pričom občanom bola zaručená sloboda vierovyznania.
Keďže v Juhoslávii žili mnohé národy a keďže sa v krajine úradne hovorilo viacerými jazykmi, každý národ si text piesne preložil do svojho jazyka. Existovala verzia v srbochorvátčine, ale aj v slovinčine a macedónskom jazyku, kým v slovenských prostrediach a v slovenských školách sa spievala po slovensky.
Hej, Slovania, ešte naša
slovanská reč žije,
Dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.
Žije, žije, duch slovanský,
bude žiť naveky,
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!
A nechže sa i nad nami
hrozná búrka vznesie,
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne,
ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!
Z juhoslavanskej hymny boli vyradené tieto dve strofy:
Jazyka dar zveril nám Boh,
Boh náš hromovládny,
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete;
Boh je s nami: kto proti nám,
toho Parom zmetie.
Katarína Pucovská