Srpska pravoslavna crkva

Fókus na Báčsky Petrovec

Takto pomenovaná autorská výstava mladého fotografa Igora Bovdiša (1986) bola najprv nainštalovaná v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v auguste 2019 počas Slovenských národných slávností a najnovšie, od včera, si ju môžu pozrieť aj návštevníci Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Fókus na Báčsky Petrovec je Bovdišova štvrtá samostatná výstava a na nej predstavil svoje fotografické zábery z chotára, kostolov, z prírody, z Petrovca, ale aj ostatných dedín Báčskopetrovskej obce. Tie jeho fotografie sú publikované tiež v reprezentatívnej rovnomennej fotomonografii, ktorá zostáva ako svedectvo doby, tiež ako dôkaz autorových mladistvých snov a vášní, v ktorých sa väzba s prírodou a rodiskom výrazne zrkadlí aj z jeho diel.

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Fókus na Báčsky Petrovec

 

Igor Bovdiš absolvoval Vysokú technickú školu v Novom Sade v odbore Úžitková fotografia a digitálnou fotografiou sa zaoberá od roku 2005. Prvú samostatnú výstavu pod názvom Krása v oku mal v Báčskom Petrovci roku 2009. Keďže často fotografoval prírodu a raritné druhy zvierat, vtákov a hmyzu výstavu pomenovanú Výtvory prírody mu usporiadali aj v Ústave pre ochranu prírody v Novom Sade.

Igor Bovdiš, zaradený medzi našich najlepších súčasných umeleckých fotografov, na včerajšiu vernisáž v Archíve Vojvodiny pricestoval zo Slovenska. Aj keď dlho odolával výzvam odcestovať za chlebom do zahraničia, nakoniec ho situácia prinútila.

Zapísal sa tak do dlhého zoznamu našich mladých ľudí, hľadajúcich si slušnejšie podmienky života v zahraničí. S domovom však neroztrhal putá, rovina, pôda a polia ho aj ďalej inšpirujú a lákajú.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články