Srpska pravoslavna crkva

Čas zázrakov

Zázraky sa stávajú. Niekedy však nestačí iba nečinne čakať. Cestu k nim si treba hľadať. A ak ju nenájdete, tak si ju urobte. Tým sa riadili aj žiaci v dvoch základných školách – v Aradáči a v Bielom Blate, ktorí si za pomoci svojej profesorky slovenčiny Adely Obšustovej, cestu k zázraku urobili. Nahrali svoje video a z tej radosti, ktorú z toho svojho zázraku majú, sa chcú podeliť aj s ostatnými. Aby nikomu, v tomto vianočnom čase zázrakov, radosti nechýbalo.

 

 

„Snažíme sa každoročne uskutočniť vianočný program pre rodičov v škole. Okrem iného, tento verejný výstup pomáha mojim žiakom, ktorým je slovenčina cudzím jazykom, aby prebili ľad a začali tento jazyk používať plynulejšie," hovorí mladá slovenčinárka a dodáva: „Keďže sme tohto roku boli znemožnení uskutočniť program, prišla som na ideu zrealizovať vianočné hudobné video."

Keďže má Adelka aj sama blízko k hudbe, problémov s výberom a nacvičovaním piesne nemala. Aby však video bolo skutočne zaujímavé, postarala sa aj o réžiu. Bola aj kameramankou a urobila aj strih. Robila s amatérskou technikou a o konečnom výsledku svojej práce a účasti žiakov hovorí : „Nie je profesionálne, ale je z lásky."

Láska všetkému navýši hodnotu. A ďalšou pridanou hodnotou v tejto snahe je tá veľká radosť, ktorú zaiste pociťujú všetci účinkujúci a ich rodičia. Ide o neslovenské deti, alebo deti zo zmiešaných manželstiev, ktoré sa vyučujú slovenčinu s prvkami národnej kultúry.

V tomto predvianočnom čase zázrakov, z ktorého krás nám chce pandémia veľa ubrať, bolo treba pridať iba lásku k práci a blížnym a, hľa, vznikol krásny zázrak pre všetkých nás.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články