História Kulpína

Verejný list spisovateľa Víťazoslava Hronca riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne Chrťanovej

Najprv však redakčná vysvetlivka: List Víťazoslava Hronca zverejňujeme v skrátenej podobe, avšak všetkým záujemcom sme ochotní mailom zaslať jeho úplné znenie. Na takýto krok sme sa odhodlali z dôvodu, že ide o nášho eminentného spisovateľa, ktorý doteraz vydal 73 knihy, z čoho 7 na Slovensku, že o ňom bolo napísaných viac ako 40 textov, jedna doktorská dizertácia, jedna magisterská práca (ktoré boli aj vydané v podobe kníh, dokonca prvú z nich vydala bývalá Vojvodinská akadémia vied a umení), navyše jedna kniha textov o ňom, ktorú napísali literárni kritici z bývalej Juhoslávie a zo Slovenska... Mienime teda, že pán Hronec má čo povedať a má právo povedať. Ďakujeme mu za prejavenú dôveru a ospravedlňujeme sa za redakčné krátenie s ubezpečením, že všetky osoby, ktorých sa list týka si ho aj prečítajú.

 

Víťazoslav Hronec (Foto Martin Pucovský)

 

Víťazoslav Hronec (Foto Martin Pucovský)

 

Verejný list spisovateľa Víťazoslava Hronca riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne Chrťanovej v skrátenom znení:

Pani Chrťanová

Preopakujme si dopodrobna, ako to vlastne bolo, aby sa nezabudlo.

Deviateho mája toho roku priniesol som vám tri moje najnovšie knihy, ktoré vyšli v priebehu posledného polroka s vročením 2016 s prosbou, či by váš ústav nemohol organizovať literárny večer, na ktorom by boli všetky tri promované. Išlo o dvojjazyčné slovensko-srbské vydanie mojej poézie Suchou ihlou / Suvom iglom, ktoré vyšlo v renomovanej edícii Meridijani v Smeredeve, kde doteraz bolo vydaných niekoľko desiatok kníh svetových a srbských básnikov; ďalej o Antológiu slovenskej poézie, ktorá zachytáva vývin tejto poézie od 9. po 21. storočie, ináč prvej takéhoto druhu v dejinách slovenskej literatúry vôbec; a nakoniec o výber z mojich esejí Koniec bezvetria, ktorý vyšiel v Košiciach na Slovensku. Môj návrh som argumentoval tým, že sa málokedy stávalo, aby jeden náš spisovateľ vydal tri knihy odrazu, navyše úplne rozdielneho zamerania. Vy ste nemali nič proti tejto promócii, rozprávali sme sa aj o tom, kam by sa mohla ďalšia, najmä vydavateľská činnosť ústavu uberať, ba v jednom okamihu ste sa vyjadrili o mne ako o potenciálnom poradcovi ústavu. Potom sme sa my dvaja v súvislosti s týmto večierkom už nestretali ani sme sa nepočuli, všetky informácie o ňom som získaval od vašej zamestnankyne Nataše Simonovićovej. Ona sa mi v jednom telefonickom rozhovore priznala, že ústav finančné prostriedky na večierok nemá, okrem peňazí na bežné občerstvenie v podobe minerálky. Odpovedal som jej, že ja si na žiaden honorár nenárokujem, začali sme rozmýšľať o dátume večierka a dohovorili sme sa na 19. jún. Ja som dopoludnia 12. júna odniesol do ústavu moje knihy, ktoré som chcel návštevníkom darovať, ale poobede toho istého dňa mi Simonovićova oznámila, že večierok nemôže byť organizovaný, lebo sa s ním nezhodla Správna rada ústavu. Členovia rady to vraj dôvodili tým, že večierok nebol zaradený začiatkom roka do plánu na bežný rok, ale oni nemajú nič proti tomu, aby som do konca novembra tohto roku podal žiadosť o organizovanie večierka kedysi v roku 2018. Povedal som jej, že promovať knihy dva roky po ich vyjdení je úplne nezmyselný počin, ale ona mi zrejme mohla oznámiť len to, na čom sa oni uzhodli.

...

Keď toto budete čítať, pani Chrťanová, iste vám budem pripadať ako urazená veličina. Lenže mne osobne jeden literárny večierok ani nepridá ani neuberie na sláve (mal som ich desiatky a desiatky v bývalej Juhoslávii, tiež na Slovensku, ba v Maďarsku a v Rumunsku a okrem toho, večierky podstupujem len preto, aby som návštevníkom rozdával svoje vlastné knihy, ktoré mi doma zavadzajú). Podstata bude asi v čomsi úplne inom. Nemôžem tvrdiť, že náš Ústav pre kultúru nezveľaďuje aj našu elitistickú kultúru (napríklad, v tomto okamihu je ešte stále v ústave nainštalovaná výstava akademického maliara Zvonimíra Pudelku), lenže tam sa elitistická kultúra meria na gramy, zatiaľ čo populistická na tony. Nemôže sa predsa po ústave rozširovať so svojimi pokútnymi elitistickými výtvormi nejaký tam skade-ruka-skade-noha Hronec, keď sa predsa vie, aká je základná činnosť ústavu. A tá činnosť, to je úplne jasné, je upriamená najmä na gýčové čardášovanie a etnografické ujujúkanie po našich dedinách. Ani jeden ústav pre kultúru ktorejkoľvek menšiny v Srbsku sa nezameral na organizovanie festivalov ľudovej hudby (lebo také festivaly nezaniknú ani bez takejto podpory, čoho dôkazom je fakt, že jestvovali aj pred založením ústavu), iba Slováci krepčia a zvŕtajú sa, navyše vystatujú sa svojími fodroškami a hrôzostrašne časokrásnymi výšivkami, pričom si navyše navrávajú, že to je tá ich autentická kultúra. Preto vlastne všetky ostatné menšiny vo Vojvodine, o Srboch ani nehovoriac, s opovrhovaním, ba s hnusom, bočia dokonca aj od elitistických obsahov našej menšiny, lebo im neprestajne znie v ušiach to naše fidlikanie a tralalikanie po slovenských osadách. Lenže nie vy ste na vine, pani Chrťanová, že to tak beží, celkovú vinu na duši má na tom znova a znova naša Národnostná rada, lebo práve ona na samom začiatku prinútila Ústav pre kultúru, aby sa zaoberal takýmito obsahmi a podujatiami. Nevytýkam vám ani takýto postoj voči mne, aj keď som v priebehu jedného mesiaca vo vašich očiach evoluoval od potenciálneho poradcu až po porsonu non grata, čo je aj podľa Dawina pozoruhodný výkon. Vy ste urobili len to, čo vám bolo rozkázané. Jednoducho povedané, zľakli ste sa, že zostanete bez roboty, ak dakoho mimoriadne vplyvného neposlúchnete. Ale všimol som si, že sa kvôli tomu veľmi hanbíte. Keď som totiž 13. júna bol v ústave po tie moje knihy, ktoré som chcel darovať návštevníkom, dvere na vašej kancelárii, ktoré som nikdy v živote nevidel zavrené, teraz boli pravdepodobne aj zamknuté, aby sa nedajbože nestalo, že sa mi musíte pozrieť do očí. Ani Nataše Simonovićovej tam nabolo, lebo aj tá sa hanbí ostošesť. Bola tam nejaká dievčina, mne úplne neznáma, ktorú ste poprosili, aby mi tie knihy dala. Nemusíte sa však báť ani vy ani vaša pomocníčka, že sa mi v budúcnosti budete musieť pozrieť do očí, lebo ja už nikdy viac do ústavu neprídem, kým ste vy tam riaditeľkou a kým Jarmila Hodoličová je predsedkyňou vašej Správnej rady. Radšej stúpim do niečoho veľmi zapáchajúceho (vy už viete, do čoho), než by som mal vstúpiť do vašej kancelárie. Lebo tam cítiť neznesiteľný morálny smrad. Navyše, prosím vás, aby ste všetky moje knihy, ktoré ústav vlastní, hodili do zberu, aby som ani prostredníctvom nich nebol prítomný na vašom území.

 

S neúctou

Víťazoslav Hronec

 

Komentárov  

-11 #7 RE: Verejný list spisovateľa Víťazoslava Hronca riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne ChrťanovejSpravodliví? 2017-09-11 23:08
Joj, aj ja som za zmeny, čo poviete na na to aby namiesto ATM prišla Libuša Lakatošová, konečne niekto z Pazovy... Čo na to ty P. Surový? Podporuješ?
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
-7 #6 Slováci potrebujú poctivých ľudí v slovenských inštitúciachPavel Surový 2017-09-09 20:57
Je mi naozaj ľúto nášho najväčšieho spisovateľa intelektuála, ktorému takto prekazili promóciu troch knižných vydaní. Boj za spravodlivosť, slušnosť, pravdu je tŕnistí. Slováci potrebujú poctivých ľudí v slovenských inštitúciach. Preto Slováci spolu v 2018 roku spravme krok vpred!
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+7 #5 RE: Verejný list spisovateľa Víťazoslava Hronca riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne ChrťanovejViera Benková 2017-09-09 19:36
Konečne zaduli vetry, ktoré by mohli upozorniť že naše kultúrne nebo je mútne a že ho treba poriadne predúchať..v benková
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+1 #4 pod každú úroveň...Raspír žák 2017-09-09 19:35
Hanba. Znamená Tomanová Makanová cez svoju kmotru odrovnala dalšieho intelektuála. Bravo. A Viťo predsa zvíťazil!
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+4 #3 Moralne dno a bahnoJano 2017-09-09 11:27
Moralne dno a bahno jablko od stromu daleko nepada Makanovej kmotra rovnako likviduje intelektualov... Hamba
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+2 #2 ZmyselMetla 2017-09-09 08:36
Elita nám zapácha...zmenu by to chcelo...zmeniť vedenie NRSNM a vedenie UKVS...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+12 #1 Fuuuha!M-a 2017-09-08 23:07
Ajajajajaj! Rozpad a rozklad na všetky strany... Neviem, či je silnejší ten spomínaný "morálny smrad", alebo to, do čoho radšej stúpame už viacerí...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články