História Kulpína

Selenčský orchestrík najlepší v Srbsku

Orchester ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho v sobotu 26. mája 2018 v Lazarevci opätovne potvrdil svoju vysokú kvalitu – získal prvú cenu a maximálnych 100 bodov na 19. Republikovej súťaži orchestrov základných a základných hudobných škôl Srbska. Selenčskí žiaci na republikovú súťaž postúpili ako víťazi 57. Hudobného festivalu detí Vojvodiny, ktorý prebiehal 13. mája v Báčskej Topole. Na pokrajinskej súťaži selenčský žiacky orchester získal 98 bodov, čo bolo maximum a odmenený bol tiež zlatou medailou. Odborná komisia v zložení Milan Radišić, Adrian Kranjčević a Julijan Rac udelil vedúcemu orchestra Jurajovi Súdimu tiež aj Osobitnú cenu za výnimočnú pedagogickú prácu a dosiahnuté výsledky v práci s deťmi. Blahoželáme!

 

Selenčský orchestrík najlepší v Srbsku

 

Maximálnych 100 bodov znamená úplnú perfektnosť vo svojej kategórii. Na odbornú porotu Selenčania zapôsobili kvalitou dokonalého predvedenia, ale iste aj počtom členov orchestra, ktorých je toho času 18 až 20. S takým veľkým orchestrom sa nemôžu pochváliť ani omnoho väčšie školy. V selenčskom orchestríku majú zo desať nádejných huslistov a orchester má aj cimbalistu, čo je tiež chváli hodné a rovnako dôležité, keďže v radoch vojvodinských Slovákov o cimbalistov vždy bola núdza.

 

Selenčský orchestrík najlepší v Srbsku

 

Po tejto svojráznej zlatej korune profesor hudobnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a dirigent žiackeho orchestra v Selenči PaedDr. Juraj Súdi si iste zasluhuje najvyššie ocenenia. V jeho prípade ide o sústavnú obetavú prácu s deťmi, ktorým sa venuje rad rokov a u ktorých vypestoval lásku k hudbe. Úspechy preto nevystávajú a teraz sa už každoročne opakujú. Vo svojej kategórii si selenčskí malí hudobníci primát zachovávajú už niekoľko rokov.

Húževnatosť v hudobných sférach Juraj Súdi vštepil aj vlastným deťom.

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články