História Kulpína

Doktor, rytier, kapitán a oficier chmeliarstva

Ján Kišgeci sa narodil v období chmeľových oberačiek, 10. septembra 1941 v Báčskom Petrovci. Od prvého dňa svojho života do pľúc nasával vôňu chmeľu, rástol s ňou a ona sa postupne zapisovala do jeho DNK. Neskôr tento náš významný doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor a akademik získal aj najvyššie chmeliarske uznania Internacionálnej chmeliarskej únie, v roku 1979 mu v Španielsku udelili Rad rytiera chmeľu, potom v roku 2005 v Číne sa mu dostal Rad oficiera chmeľu a roku 2007 v Spojených Štátoch Rad chmeliarskeho kapitána. Tie tituly svedčia, že Jána Kišgeciho zaraďujú medzi najpoprednejších znalcov chmeľu v celom svete.

 

Ján Kišgeci pred rodičovským domom v Báčskom Petrovci

 

Ján Kišgeci pred rodičovským domom v Báčskom Petrovci

 

Ján Kišgeci sa počas pracovnej doby zaoberal predovšetkým agrobiologickými problémami chmeľu, ciroku a liečivých rastlín. Užšia oblasť jeho vedeckých prác bola ekológia chmeľu a liečivých rastlín. Okrem spolupráce s chmeliarskymi organizáciami spolupracoval aj s pivovarníckym priemyslom a na Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci, kde bol 16 rokov riaditeľom, založil Oddelenie pre použitie chmeľu pri varení piva. Chmeliarstvo špecializoval začiatkom 70-tych rokov na jednoročnom štúdiu v Anglicku na Poľnohospodárskej vysokej škole Londýnskej univerzity v mestečku Wye v oblasti Kent. Tiež uskutočnil študijné cesty do najvýznamnejších vedeckých a výrobných centrov chmeliarstva v Európe, Amerike, Austrálii a Afrike.

 

Doktor, rytier, kapitán a oficier chmeliarstva

 

Stála expozícia o pestovaní chmeľu v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne, ktorej autorom je Ján Kišgeci

 

Stála expozícia o pestovaní chmeľu v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne, ktorej autorom je Ján Kišgeci

 

Stála expozícia o pestovaní chmeľu v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne, ktorej autorom je Ján Kišgeci

 

Stála expozícia o pestovaní chmeľu v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne, ktorej autorom je Ján Kišgeci

 

Stála expozícia o pestovaní chmeľu v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne, ktorej autorom je Ján Kišgeci

 

Počas aktívnej pracovnej doby sa zaoberal predovšetkým zveľadením poľnohospodárskej výroby, avšak paralelne skúmal aj dejiny poľnohospodárstva. Založil preto Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, kde bol vymenovaný za prvého riaditeľa tejto jedinečnej ustanovizne v Juhoslávii. Za túto prácu sa mu dostalo najvyššie medzinárodné uznanie, keď bol v roku 2004 zvolený za predsedu AIMA (Medzinárodnej asociácie poľnohospodárskych múzeí), ktorá je členskou organizáciou ICOM so sídlom v UNESCO v Paríži. Agrárnym dedičstvom sa dodnes zaoberá a je predsedom Združenia pre agrárne muzeálne dedičstvo so sídlom v Kulpíne.

Za svoju prácu získal mnohé uznania a ocenenia a čoskoro k nim pribudne čestný titul doctor honoris causa nitrianskej univerzity. Blahoželáme!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články