História Kulpína

275 rokov súčasného Kulpína

Návrh členov združenia Klubu Kulpínčanov, aby sa 10. júl, deň keď bol v roku 1745 založený terajší Kulpín, vyhlásil za Deň Kulpína, bol schválený na schôdzi Rady Miestneho spoločenstva v roku 2009, čo znamená, že Kulpín odvtedy oficiálne získal deň svojej osady. Odvtedy sa v rámci osláv každoročne venovala pozornosť aj významným osobnostiam z dejín Kulpína. Keďže je v tomto roku 150 rokov od narodenia Štefana Kvasu (13. 08. 1870 Aszód, Maďarsko – 7. 03. 1929 Vojlovica), lalitského a kulpínskeho učiteľa, autora čítaniek a početných hospodárskych a historicko-publicistických článkov, chceme upriamiť pozornosť na jeho záznamy o dejinách Kulpína, v ktorých píše, že sa prví Slováci do tejto dediny prisťahovali pred 277 rokmi, čiže v roku 1743. Štefan Kvas pôsobil ako učiteľ v kulpínskej cirkvi v období 1890-1925.

 

275 rokov súčasného Kulpína

 

275 rokov súčasného Kulpína

 

275 rokov súčasného Kulpína

 

O Štefanovi Kvasovi písalo aj v pamätnici k 200-ročnici školy v Kulpíne

 

O Štefanovi Kvasovi písalo aj v pamätnici k 200-ročnici školy v Kulpíne

 

Dejiny Kulpína, dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ

Úryvok

„Úhľadná dedina Kulpín leží na južnej strane takzvaných malých rímskych šiancov a na sever od Kráľa Alexandrovho prieplavu, ktorý pod samou dedinou tečie. Polohu má krásnu, lebo leží na dosť hodnej výšine na širšom kopci. V bezprostredne susedstve Kulpína nachodí sa 89. metrová zvýšenina, jeden to z najvyšších bodov Dolnej Báčky. Tak o tej zvýšenine, na ktorej dedina leží, ako i hore spomenutej 89. metrovej nad hladinou morskou, ďalej i od dediny na juh ku Petrovcu ležiacej a Viničkami zvanej zvýšenine medzi ľudom koluje tá povesť, že ony, totižto spomenuté zvýšeniny, boly za starodávnych čias sihoťou a prístavišťom putujúcich do Kuly. Dejepis, ako je to známe, o našej rovine tvrdí, že ona bola v dávnej dobe dnom jednoho dosť veľkého sladkého mora. A z toho mora vyčnievali tu i tam sa nachodiace zvýšeniny, ako aj spomenuté kulpínske...

Kulpín je veľmi starodávna dedina a čo je najhlavnejšie, bola ona slavinaskym živlom založená a tou je aj dnes. Dejepis a dejepisné podatky nám tvrdia, že ju istý Kolpán, velikáš, založil, ktorý z Bodrice doviedol sem svoj ľud a na terajších viničkách založil (svoju) dedinu, ktorú od jeho mena pomenoval Kolpán, alebo Colpan. Stalo sa to medzi rokami 1100 –1200, lebo už roku 1211. je Kulpín spomínaný ako dedina. Že na terajších viničkách ležal prvý Kulpín – terajší je už na treťom mieste – dokazujú i tamže vyorané a vykopané staré základy niekedy mocných stavísk, kosti, staré peniaze, svedkovia to, že tam dedina musela byť. V zakladateľoch prvého Kulpína musel byť hodne vyvinutý smysel pre krásu, lebo Viničky sú jedným z najutešenejších vyšších bodov Dolnej Báčky, odkiaľ máš krásny výhľad na zeleňou ovenčenú Frušku–Goru, a pred tvojima nohami rozprestiera sa krásna ku Dunaju ležiaca široká-ďaleká rovina. O dedine až roku 1235. najdeme novú stopu v dejepise. Bela IV., kráľ uhorský, totižto v tomto roku daroval Kulpín istému Pošovi de genere Čák, ktorého dedičia potom pozdejšie, menovite Ugrín, a toho syn Mikuláš, darovali jednu tretinu z majetku Štefanovi comesovi, synovi Michala z Iloku."

O prisťahovaní Slovákov píše:

 

275 rokov súčasného Kulpína

 

O Kulpíne a prisťahovaní Slovákov do tejto báčskej dediny písal aj Gustáv Klobušický, ev. farár v tomto zbore v období rokov 1890 – 1944, ktorý hneď na začiatku textu zverejnenom v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch (1930) zostavovateľa Adama Vereša uvádza pramene odkiaľ čerpal historické údaje. Opieral sa na Zápisnicu kanonickej vizitácie z roku 1874 a podľa tej zápisnice cirkev evanjelická a.v. kulpínska sa počala roku 1743, keď sa terajšia obec Kulpín osádzala, lebo medzi prvými osadníkmi boli už aj evanjelickí Slováci, ktorí zpočiatku, ako okolnosti tedajšieho času dopúšťaly, vo svojich príbytkoch sa schádzali k súkromným službám Božím, ktoré spevom, modlitbami a čítaním Písma Sv. odbavovali. Takto evanjelickí kulpínski osadníci až do roku 1783 sami na seba zanechaní sa vzdelávali.

 

275 rokov súčasného Kulpína

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články