História Kulpína

Pavel Jozef Šafárik

Pred 160 rokmi 26. júna 1861 v Prahe zomrel Pavel Jozef Šafárik. Významný srbský filológ Djura Daničić pod bezprostredným dojmom zo Šafárikovej smrti písal: „Utratili sme človeka najznamenitejšieho medzi Slovanmi... Zosnulý vedel o Slovanoch všetko, čo sa v jeho čase vedieť mohlo... I povedal svetu to, čo vedel... Či nemáme byť hrdí, že taký človek, jeden z prvých ľudí svojej doby v Európe, bol učiteľom v prvej významnejšej škole srbskej – na novosadskom gymnáziu?" A nielenže bol učiteľom na prvom novosadskom gymnáziu, dnes prestížnom gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja, lež tento známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor od samotného začiatku stál v čele srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade a bol aj prvým autorom dejín srbskej literatúry. Pre Srbov, ich školstvo, literatúru a jazyk urobil teda míľové kroky dopredu. Jeho busta aj dnes stojí medzi tromi ďalšími na nádvorí tohto gymnázia.

 

Pavel Jozef Šafárik, olejomaľba, autor Karol Miloslav Lehotský (Z umeleckej zbierky Múzea vojvodinských Slovákov)

 

Pavel Jozef Šafárik, olejomaľba, autor Karol Miloslav Lehotský (Z umeleckej zbierky Múzea vojvodinských Slovákov)

 

Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo a do Nového Sadu prišiel ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode do Nového Sadu vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambrózyovou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy s ktorou mal päť detí. Šafárik sa pomerne rýchlo začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom a tiež tunajším Slovákom zanechal mnoho a preto by si zaslúžil omnoho väčšiu poctu. Nový Sad predsa zachováva akú-takú spomienku na tohto velikána. V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica a na nádvorí známeho novosadského Zmajovho gymnázia, ako aj v kulpínskom parku, stojí Šafárikova busta a ďalšiu jeho bustu vlastní aj KUS Šafárik Dobanovce, jeho meno nesú dva naše slovenské kultúrno-umelecké spolky: v Novom Sade a v Dobanovciach...

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika Novom Sade

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika Novom Sade

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika Novom Sade

 

Treba tiež pripomenúť, že sa v Novom Sade patrične oslávila dvestoročnica narodenia Pavla Jozefa Šafárika. Profesor Dr. Michal Týr vtedy, pred štvrťstoročím písal, že Šafárikovo jubileum bolo v Srbsku zaznamenané organizovaním dvoch vedeckých zhromaždení, ktoré sa konali v roku 1995 v Novom Sade a Starej Pazove. Z novosadskej porady bol publikovaný aj zborník prác Pavel Jozef Šafárik (1795–1995), ktorý v roku 1996 vydali Matica srbská a Filozofická fakulta z Nového Sadu a pod rovnakým menom zborník v roku 1997 vyšiel tlačou aj v Národnej knižnici Dositeja Obradovića zo Starej Pazovy.

 

Pavel Jozef Šafárik

 

Pavel Jozef Šafárik

 

Na gymnáziu v Novom Sade, ktoré malo v tom čase približne dvesto žiakov, Šafárik bol medzi profesormi jediným Nesrbom a jediným evanjelikom. Svoje účinkovanie vo funkcii riaditeľa začínal s veľkým nadšením a humanistickým programom, ktorý sa v srbskej literatúre uvádza ako „Šafárikov výchovno-vzdelávací program pre Srbov". O význame Šafárika pre srbskú filológiu, ale aj kultúru vôbec, najlepší syntetický posudok podal Petar Milosavljević, ktorý v knihe „Sistem srbske književnosti" v kapitole Budúci vzťah ku Šafárikovi hovorí: „Šafárik sa vo filológii zjavuje trochu neskoršie ako Vuk. Aj keď nebol Srb, aj keď nikdy nepísal ani neuverejňoval v srbčine, predsa urobil veľa práve pre srbskú filológiu. Jeho prínos na tom poli sa môže porovnať s prínosom Vukovým. Vuk zapísal a vydal najlepšie výtvory srbskej ústnej literatúry a čiastočne sa zaoberal aj písanými pamiatkami. Šafárik sa čiastočne zaoberal ústnou literatúrou, ale popísal srbské písané pamiatky a niektoré z nich aj vydal. Žiadny iný filológ, ani Srb, ani človek inej národnosti, sa z tohto aspektu nemôže s ním porovnať. Jeho dielo je komplementárne s dielom Vukovým. Až oni dvaja položili základy srbskej filológie v prvej polovici 19. storočia. Vuk Karadžić a Šafárik mali v podstate rovnaké náhľady na srbský jazyk a korpus srbskej literatúry. Šafárikovo meno má zostať trvalo zapamätané ako meno prvého autora dejín srbskej literatúry, ako autora prvých dejín srbského jazyka a ako jedného z najdôležitejších srbských bibliografov všetkých čias. To inými slovami znamená, že je jeho dielo vbudované do samotných základov srbskej filológie".

Píše Ján Jančovic: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3330-pavol-jozef-afarik

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Bustu Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne slávnostne odhalili 14. 07. 2013 a nachádza sa v aleji velikánov v kulpínskom parku o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5953-pj-afarik-srbsko--slovenska-spolupraca--srpsko--slovaka-saradnja

„Mladého doktora Jenskej univerzity Pavla Jozefa Šafárika druhý rok po príchode do Nového Sadu, v roku 1821 požiadal synovec srbského patriarchu Stratimirovića Toša Stratimirović, veľkostatkár z kulpínskej rodiny Stratimirovićov, ktorý podporoval slovenskú kultúru, aby prevzal výchovnú starostlivosť nad jeho synom Milošom. Šafárik síce Miloša vychovával v Novom Sade, avšak prichádzal na majetok Stratimirovićovcov v Kulpíne a tu pracoval aj na svojich vedeckých dielach," povedal na oslavách Dňa Kulpína 2013 prof. Samuel Boldocký. Celý jeho referát si možno prečítať TU: http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik a Slovenský dom v Dobanovciach v roku 2013 získali vzácny dar. Známy umelec, maliar a sochár, profesor Živorad Žika Ciglić im zhotovil a daroval bustu Pavla Jozefa Šafárika. Na ten spôsob umelec chcel upevniť priateľstvo našich dvoch národov. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6172-afarikova-busta-v-dobanovciach

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

MIROSLAV DEMÁK

SEPTEMBER
(Romeo a Júlia)

Už je po všetkom
Koľko je ešte pred nami

Po prvom milovaní odpočívajú
na mojej dlani Romeo a Júlia
Krajina im tíško na viečka sadá
Zo všetkých strán septembrové ráno
padá na zrelé hrozná
Ráno ktoré sa začalo tak dávno
a pritom sa nekončí skôr než zajtra
Pred nami sa vnára do fontán
Navždy a znova odchádza kráľovná Mab
Vtedy sa nikomu nechce dnu
a nikomu von Bývame zúfalo sami
Asi mám preto Merkucia
zo všetkých najväčšmi rád

Už je po všetkom A toľko
toľko je stále pred nami

Posledné komentáre

Posledné články