História Kulpína

Teta Imreková

V tieto májové dni si celá Európa a možno povedať, že aj celý svet pripomína 77. výročie porážky fašizmu a ukončenia II. svetovej vojny. Dnešný deň 9. máj oslavujeme ako Deň víťazstva nad fašizmom. V II. svetovej vojny uhasli mnohé životy. Teta Imreková bola bojovnícka matka, ktorá v II. sv. vojne stratila dvoch synov. Jej svet sa zrútil, a aj manžel čoskoro umrel. Pochovala ho spolu so synmi na petrovskom partizánskom cintoríne. Stratu svojich synov teta Imreková nahrádzala materinskou láskou k iným chlapcom v Žiackom internáte v Petrovci i v politicko-verejnej činnosti v obci. Syn Michal, narodený roku 1925 v Pivnici, zahynul 13. apríla 1945 v Josipovci a syn Jaroslav, narodený tiež v Pivnici, žiak petrovského gymnázia, roku 1927, o tri týždne neskoršie, 2. mája 1945 v Podravskom Kloštari. Obaja bratia odišli do boja z Petrovca 11. 11. 1944. Básnik Pavel Mučaji vzdal hold tete Imrekovej v básnickej zbierke Moja Itaka.

 

Teta Imreková

 

Teta Imreková

Aj ja som mala...
Ó, ľudia, mala.
Boli jak ruky,
boli jak oči,
DVAJA.
Lež keď ste ich zvali svet z pekiel vykúpiť,
odišli z tohto raja.

Zo zeme májovej vytryskli bolesti
a je ich veľa, veľa.
Že človek unesie celé to bremeno,
nikdy som nevedela,
nikdy nevedela.

A boli orli. Orlíčatá. Orli.
A mali silné krídla.
Ach, že ťa pretromfnem, bože môj jediný,
nikdy som netušila,
nikdy netušila.

Teraz som sama ako Ty.
Tú lásku nikto nesplatí,
nikto tú lásku nesplatí.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články