História Kulpína

Moja jedinečná Kovačica

Na asi 15 štvorcových metroch až 19 insitných umelcov z Kovačice a Padiny znázornilo príchod Slovákov na tieto končiny v roku 1802. Tak na plátne vznikla dedina, na začiatku ktorej sa vzpína kostol z roku 1803, vedľa neho rozpoznateľný objekt – Galéria z roku 1955, vôkol ktorých sa zhromažďujú Kovačičania. Ústredným motívom na maľbe je svadba, mladomanželia vychádzajúci z kostola, ktorých vyprevádza kňaz, tu je aj starý svat, mladé ženy, družičky... Na obraze si svoj kútik našli aj krstiny, modlitby, žatva, pestré slovenské kroje. Podobný megaobraz pomenovaný Osídľovanie Slovákov vo Vojvodine vznikol pred 26 rokmi a darovaný bol Veľvyslanectvu Slovenskej republiky. Nový obraz znázorňujúci osídľovanie Kovačice Slovákmi, maliari – členovia Galérie insitného umenia venovali 220-ročnej Kovačici. Oslavy sa začali včera, keď prebiehal Deň Základnej školy mladých pokolení a v Galérii Babka Kovačica otvorili výstavu BIBIANA v 220-ročnej Kovačici a dnes sa program osláv naplno rozbehol. Veľkoplošný obraz Moja jedinečná Kovačica dnes slávnostne predstavila riaditeľka Galérie insitného umenia z Kovačice Anna Žolnajová Barcová.

 

Veľkoplošný obraz Moja jedinečná Kovačica (foto Galéria insitného umenia)

 

Veľkoplošný obraz Moja jedinečná Kovačica (foto Galéria insitného umenia)

 

Maliari, ktorí namaľovali obraz a predstavitelia galérie sa pred maľbou dnes vyfotili so známou slovenskou skupinou Kandráčovci, ktorá zahrala aj na prezentácii obrazu (foto Galéria insitného umenia)

 

Maliari, ktorí namaľovali obraz a predstavitelia galérie sa pred maľbou dnes vyfotili so známou slovenskou skupinou Kandráčovci, ktorá zahrala aj na prezentácii obrazu (foto Galéria insitného umenia)

 

Moja jedinečná Kovačica

 

O začiatkoch osídlenia Kovačice v knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom z roku 1930 Dr. Ján Čaplovič, kovačický evanjelický farár píše:

"Slovenskí evanjelici v Ečke už v polovíci 1802. roku začali sa pripravovať na presťahovanie, ba niektorí už vtedy odišli na kovačickú pustatinu staväť tam cirkevnú školu, ktorá mala byť zo začitku i modlitebnicou, farou a učiteľským bytom, — ale niektorí možno už vtedy začali si tam budovať nový svoj domov. V máji 1803. roku prešli potom i ostatní slovenskí evanjelici z Ečky do Kovačice i so svojím farárom Jánom Basilidesom, ktorý mal veľké zásluhy o toto presťahovanie, a s učiteľom Jánorm Šimkom. Priviezli so sebou i majetok cirkevný a matriky bardáňsko-ečkanské, ktoré sú tiež svedectvom toho, že kovačický cirkevný sbor je priamym pokračovaním týchto 2 sborov.

Kovačica, ktorá hneď od počiatku mala asi tisíc obyvateľov, stále vzrastala. Z jej obyvateľov asi polovica pochádzala z Novohradu, skoro štvrtina z Peštianskej župy a tiež toľko zo župy Nitrianskej. Ostatní pochádzali zo župy Békešskej a zo slovenských osád okolo nej, ako aj zo Zadunajska a z Báčky. Z ostatných žúp Slovenska (Hont, Zvolen, Gemer atď.) pochádzali len ojedinelé rodiny, z iných (Trenčín, Orava, Vých. Slovensko) neprišla ani jedna rodina. Prví kovačickí osadníci bolí hraničiarmi, dostanúc za túto službu zem, a to podľa veľkosti rodiny 10—79 jutár, spolu vyše päťtisíc jutár. Tí, ktorí prišli neskoršie, dostávali už iba pozemky pod domy, alebo ani to.

Hraničiarsky život mal veľký vplyv aj na vývin cirkevných pomerov v Kovačici; niekedy dobrý, často však aj hatil veľmi rozvoj cirkevného života. Vojenská hranica trvala do r. 1872."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články