História Kulpína

Páchnuca bizarná kráska

Diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma, zmijovec... všetky uvedené pomenovania akoby strašili a všetky patria kvetine Amorphophallus rivieri, konjac, alebo konjaku, konnyaku zemiak, či sloní jam. Steblo sa totiž podobá zmiji, alebo aj leoparda a podivné mená pre túto podivnú exotickú rastlinu sú iste inšpirované aj jej odpudzujúcim pachom. Pre človeka je to jedna z najviac zapáchajúcich rastlín, no niektorému hmyzu veľmi lákavo vonia. Podivná kráska pochádzajúca z tropickej džungle juhovýchodnej Ázie práve keď je najkrajšia, keď sa roztvorí jej veľký kvet, pri nej človek takmer nemôže obstáť. V čase kvitnutia táto kvetina totiž páchne ako zdochlina v pokročilom štádiu rozkladu. Taká páchnuca bizarná nádhera rozvinula včera u Dušana Plachtinského v Kulpíne. Pred deviatimi rokmi bol rovnaký zmijovec atrakciou na Departmáne biológie a ekológie Prírodno-matematickej fakulty v Novom Sade. Zamestnanci boli na neho právom hrdí, keďže je táto kvetina u nás zriedkavosťou a ešte väčšou zriedkavosťou je kvitnúca rastlina, keďže kvitne raz za 7-15 rokov. Dušan Plachtinský na jej kvet čakal 8 rokov. Hľuzu si zabezpečil v roku 2014 a už z nej má aj dve ďalšie mladé hľuzy, o ktoré sa roky bude musieť starať, rastliny budú postupne rásť, no pri dobrej starostlivosti rozkvitnúť môžu najskôr o sedem rokov.

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Zmijovec má ešte ďalšiu zvláštnosť, v rastlinnej ríši ojedinelú - kvet dokáže pomerne výrazne zvýšiť svoju teplotu voči okoliu, čo prispieva k intenzívnejšiemu uvoľňovaniu páchnucich látok a prilákaniu zdochlinožravého hmyzu potrebného na opelenie. Farbou kvetu, intenzívnym pachom a aj zvýšenou teplotou rastlina predstiera, že je rozkladajúcim sa mäsom, ktoré je pre muchy či chrobáky veľmi lákavé. Kvetina tým láka hmyz a v súčasnej dobe aj turistov. Hľuza je údajne jedlá a v Ázii ju pripravujú pečenú, varenú, alebo po nakrájaní na tenké plátky ju vysušia, zomelú na múku a používajú na prípravu rôznych jedál. Má tiež i liečivé účinky a vraj má nula kalórií.

Botanické záhrady sa predbiehajú v pestovaní týchto rastlín, ktorých obludná krása trvá najčastejšie tri až päť dní.

O zmijovci aj TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/5595-exoticka-pachnuca-krasa

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Dušan Plachtinský vo svojej záhrade pestuje aj ďalšie zvláštne kvetiny. Má aj Áróna talianskeho (Arum italicum), ktorý svoje zvláštne bledé kvety skrýva pod listami, okrasný cesnak (Allium), Skalnicu strechovú (Sempervivum tectorum) – čuvarkuću, z ktorej má až 11 druhov. Jeho záľubou sú aj kaktusy a sukulenty. Má tiež papagája a exotické vtáčiky Zebričky austrálske - Australijska zeba, ktoré teraz v jednom hniezde majú naznášané vajíčka a v druhom sa práve vyliahli mláďatá.

 

Páchnuca bizarná kráska

 

Záľubou Dušana Plachtinského sú nielen kvety a vtáčatá, ale aj pyrografia. Krásny je kulpínsky kostol v jeho umeleckom stvárnení.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články