História Kulpína

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine a v rodisku zakončil aj základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a jedným z našich najvyššie oceňovaných insitných umelcov, bol laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu... Ján Husárik zomrel pred piatimi rokmi 28. januára 2017.

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

Svojským koloritom sa snažil vyjadriť aj pocit duševného tepla a idylickosti dedinského života.

Ťažké to boli časy, keď sa voda po Padine musela rozvážať v sudoch. V minulosti občania Husárikovej rodnej Padiny zápasili s nedostatkom vody a trpeli smädom. Umelec to zobrazoval dopukanou kôrou pôdy, rozbitými džbánmi, sudmi ...ale aj červenou a oranžovou farbou, ktoré považoval za adekvátny výtvarný prejav letnej páľavy a sucha.

Smäd a nedostatok vody dominovali v maliarskej tvorbe Jána Husárika. Z nich vytvoril univerzálny symbol smädu: telesného, duševného, smädu po láske a šťastnom živote.

Ďalšia významná téma, ktorá Jána Husárika roky nadchýnala, bola ďaleká história a predovšetkým dejiny Tróje. Podľa neho staroveká Homérova Trója ležala niekde v Banáte. Zapodieval sa aj možnosťou eventuálnej lokality Tróje na území dnešnej Padiny. V tom smere nachádzal i určité totožnosti medzi Trójou a Padinou, čo znázorňoval aj na obrazoch. Husárik Tróju hľadal nielen na obrazoch. Bol aj amatérskym archeológom a zúčastňoval sa aj v archeologických vykopávkach. Grécki archeológovia mu údajne potvrdili, že dva artefakty, ktoré vykopal sú z trójskeho obdobia a našiel aj časť podobnej amfory, akú majú v zbierkach jedného múzea v Londýne.

Vystavoval na početných spoločných a samostatných výstavách doma a v zahraničí. Okrem iného samostatné výstavy mal aj vo viacerých nemeckých a talianskych mestách, ale aj v Canberre, Sydney, Melbourne a Kuala Lumpure. Za maliarsku tvorbu sa mu dostali početné ceny a uznania, spomedzi ktorých osobitne treba spomenúť Oskar za umenie a techniku v Miláne (Taliansko, 1977), Strieborný vavrínový veniec so zlatou plaketou v Kazerte (Taliansko, 1978) a Rad Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu (Francúzsko, 1985). Bol predsedom Združenia padinských maliarov Smäd.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články