História Kulpína

Peter Páleš-Pokladov

Bol príslušníkom tej generácie, ktorú vojna zasiahla na prahu najkrajších rokov. Keď v Juhoslávii plamene vojny začínali blčať mal iba 16 rokov. Napriek tomu sa aktívne zapojil do protifašistického hnutia – bol ilegálnym pracovníkom a partizánom. Keď sa v novembri 1944 zakladala XIV. Vojvodinská úderná slovenská brigáda (VUSB), v ktorej bojovalo okolo 7% školákov a študentov, mal 19 rokov a za sebou už aj partizánskych skúseností. Vymenovali ho preto za komisára II. roty III. práporu. Keď však brigádu rozformovali a keďže boje za vyslobodenie ešte prebiehali, zapojil sa do XII. brigády. Pred koncom vojny bol ranený, a z tých rán sa úplne nikdy nezotavil, následky trpel do konca života.

 

Peter Páleš-Pokladov

 

Peter Páleš-Pokladov

 

Peter Páleš-Pokladov

 

Peter Páleš-Pokladov sa narodil 2. júna 1925 v Petrovci. Na petrovskom gymnáziu maturoval až v povojnovom období, v školskom roku 1946/1947. V školení pokračoval na Vyššej pedagogickej škole (skupina srbochorvátsky jazyk) v Novom Sade. Ako profesor pôsobil najprv v Silbaši a Begeči a potom v Hložanach, kde bol osem rokov i riaditeľom základnej školy. Vtedy sa i presťahoval do Hložian, tam si vybudoval rodinný dom, tam aj žil do konca života a tam je aj pochovaný. Okrem pôsobenia na škole, roky bol i členom Predsedníctva Obecného združenia bojovníkov.
Po diaľkovom zakončení filozofickej fakulty (skupina ruský jazyk a literatúra) 1. septembra r. 1971 prešiel pracovať na gymnázium do Petrovca. Vyučoval srbčinu, ruštinu, dejiny výtvarného umenia a teóriu prekladu. Pre profesora Petra Paleša výchovno-vzdelávacia práca nikdy nebola remeslom, niečím, čo mu poskytovalo chlieb. Chápal ju ako svoje životné poslanie, ktoré si nanajvýš vážil a úprimne sa mu venoval. V každom žiakovi videl zložitú ľudskú osobnosť žijúcu špecificekým vnútorným životom, mladého človeka s právom na dôveru a porozumenie. Žiaci si naň spomínajú nielen ako na kvalitného odborníka, ale i veľkého humanistu. Uvádza sa to v Pamätnici – 75 rokov Slovenského gymnázia v Petrovci.

 

Posledná generácia, ktorú vyprevadil na cestu do života (foto: gymnaziálna Správa o činnosti z roku 1983)

 

Posledná generácia, ktorú vyprevadil na cestu do života (foto: gymnaziálna Správa o činnosti z roku 1983)

 

Na stretnutí v roku 1985 so svojou predposlednou generáciou

 

Na stretnutí v roku 1985 so svojou predposlednou generáciou

 

Predposledná generácia, ktorej bol triednym profesorom, boli maturanti klasického gymnázia jazykového smeru, v školskom roku 1974/75. Poslednú generáciu, ktorú vyviedol na životnú cestu, už boli maturanti v reformovanom stredoškolskom vzdelaní. Bol to Prekladateľský odbor, ktorý sa s gymnáziom lúčil v školskom roku 1979/80. Hneď po rozlúčke s nimi 8. mája r. 1980 odišiel do invalidnej penzie.

Na stretnutí v roku 1985 s maturantmi jeho predposlednej generácie ešte bol prítomný a ešte im v dobrom poskytoval užitočné rady do života. On sa však so svojim životom čoskoro rozlúčil.

Umrel v Hložanoch 27. júna 1987.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články