História Kulpína

Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí

Presný počet Slovákov žijúcich mimo hraníc materského štátu sa ani nevie, no na základe odhadov, ide o 1,8 milióna osôb. Z toho počtu najviac je v USA a na druhom mieste je Česko. Z okolitých krajín je to Rakúsko a Srbsko a zo zámorských a západoeurópskych je to Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko... Možno teda povedať, že takmer jedna tretina Slovákov žije v zahraničí a preto tejto téme Slovenská republika venúva náležitú pozornosť. V stredu 8. júna 2022 bola na 83. schôdzi vlády SR schválená nová Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026. V rovnaký deň v relácii Téma dňa s Petrom Bielikom televízie TA3 hosťoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip, ktorý bližšie ozrejmil súčasnú situáciu krajanských komunít v zahraničí, pričom poznamenal, že pred asi tromi desaťročiami mimo Slovenska žilo až 2,5 milióna Slovákov.

 

Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí

 

Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí

 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydáva zahraničným Slovákom osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. To je doklad, ktorý v iných krajinách neexistuje a to osvedčenie poskytuje určité výhody. Zdôraznil predseda ÚSŽZ ozrejmujúc, že jeho držiteľ po príchode na Slovensko môže pracovať bez pracovných víz, môže študovať a čo je veľmi dôležité môže po troch rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenska požiadať aj o občianstvo Slovenskej republiky. Spresnil, že to nemusí byť trvalý pobyt, môže to byť aj prechodný pobyt, ale musí byť nepretržitý, trojročný pobyt na Slovensku. Bežný cudzinec potrebuje na to osem rokov, alebo vstupom do manželstva je potrebné na slovenské občianstvo čakať najmenej päť rokov. Keďže ide o dosť veľký benefit, ÚSŽZ vydáva ročne asi 2000 tých osvedčení. „Vydávame to osvedčenie a je to unikát, žiadne štáty to nedávajú. Najviac žiadostí je zo Srbska a z Ukrajiny, pretože sú to krajiny mimo EÚ. Akonáhle ste občanom Slovenskej republiky ste aj občanom Európskej únie," povedal Milan Ján Pilip.

Súčasný slovenský zákon definuje dve skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí: po prvé je to občan Slovenskej republiky, teda ten kto má slovenský pas a má trvalý pobyt mimo územia Slovenska a po druhé je to ten kto nemá slovenské občianstvo, je príslušníkom iného štátu, ale je Slovák etnicky. Zdôraznil M.J. Pilip a dodal, že medzi krajanov zaraďujú tých, ktorí sa narodili na Slovensku a odišli zo Slovenska a ich potomkov, ale netreba zabúdať aj na autochtónne menšiny v okolitých štátoch, ktoré vlastne ostali za hranicami keď sa kreslili hranice súčasného Slovenska.

Na 83. schôdzi vlády SR bol schálený aj návrh, resp. zámer starý niekoľko desaťročí, aby sa v Bratislave, v Sade Janka Kráľa vybudoval Pamätník vysťahovalectva, ktorého základný kameň bol dávnejšie privezený z maďarského Kardosa a tiež aj Múzeum vysťahovalectva.

Text schválenej koncepcie vrátane predošlých koncepcií nájdete na webe ÚSŽZ:
https://www.uszz.sk/legislativa/koncepcia-statnej-politiky-starostlivosti-o-slovakov-zijucich-v-zahranici/

Celý rozhovor Petra Bielika s Milanom Jánom Pilipom TU:

 

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články