Knižnica v Kulpíne

Felix Kutlík, 180 rokov od narodenia

V dnešný deň pred 180 rokmi (28. marca 1843) sa v Torontalskom Sv. Mikuláši (Rumunsko, Sinnicolau Mare) narodil Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár. Študoval: v Sarvaši, Štiavnicl, vo Viedni a v Rostoku. Kaplánom bol vo Fazekas-Varšande a v Petrovci, odkiaľ prešiel za farára do Silbašu a potom do Kulpína. Zomrel 30. júna 1890 v Kulpíne a pochovaný je na kulpínskom cintoríne. Písal prózu s juhoslovanskou tematikou. Diela: Stratený syn – divadelná hra v troch dejstvách; Hajdúchova smrť – poviedka z bosniackého života pod Turkami; Lazar – povesť z hercegovského života; V Belehrade – besiedka o srbskej národnej slávnosti a poviedka Marko. Považujú ho za prvého prozaika z radu dolnozemských Slovákov. Vlastným nákladom vydal r. 1888 asi prvú slovenskú knihu na Dolnej zemi Báč-sriemski Slováci. Knižočku vytlačil Jozef Krištofek v Nemeckej Palánke (dnešná Báčska Palanka).

 

Portrét Felixa Kutlíka namaľoval Michal Hasík

 

Portrét Felixa Kutlíka namaľoval Michal Hasík

 

Portrét Felixa Kutlík autora akademického maliara Pavla Popa

 

Portrét Felixa Kutlík autora akademického maliara Pavla Popa

 

Kutlíkovci (foto Samuel Čelovský: Mladosť Félixa Kutlíka)

 

Kutlíkovci (foto Samuel Čelovský: Mladosť Félixa Kutlíka)

 

Z kulpínskej matriky: 17 septembra 1883 sa Felixovcom narodil syn Felix, krstnými rodičmi mu bol petrovský farár Juraj Mrva s manželkou

 

Z kulpínskej matriky: 17. septembra 1883 sa Kutlíkovcom narodil syn Felix, krstnými rodičmi mu bol petrovský farár Juraj Mrva s manželkou

 

Do Petrovca Felix Kutlík prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Významnou udalosťou v živote národovca Felixa Kutlíka bola tá, keď 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti.

 

Felix Kutlík, 180 rokov od narodenia

 

Náš popredný historik a literárny historik, rodák z Kulpína Samuel Čelovský roku 1974 na Katedre československých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského obhájil diplomovú prácu Život a dielo Félixa Kutlíka do roku 1875 a v nasledujúcich rokoch pokračoval vo výskume a obhájil dizertačnú prácu Mladosť Félixa Kutlíka v kontexte slovenskej kultúry vo Vojvodine. Postupne vznikali štúdie: Denník Félixa Kutlíka z rokov 1872 – 1877, O cestopisoch Félixa Kutlíka, Prehľad publicistickej a literárnej tvorby Félixa Kutlíka v rokoch 1867 – 1877, Kulpínska kronika Félixa Kutlíka z rokov 1876 – 1890, Listy Félixa Kutlíka Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi, Divadelné pôsobenie Félixa Kutlíka v Petrovci... Z monografickej štúdie Pôvod, štúdiá a prvé pôsobisko Félixa Kutlíka sa dozvedáme, že Kutlík bol ctiteľom Jána Kollára a Ľudovíta Štúra. Obsiahla monografia Mladosť Félixa Kutlíka Dr. Samuela Čelovského vyšla tlačou roku 1982.

Kutlík písaval články cirkevného obsahu, písal do Národných novín (1873), do Obzora (1870-72), ešte pred nimi do Pešťbudínskych vedomostí. V Cirkevných listoch (1889) má článok Z dejín dolnozemských Slovákov. Písal i beletriu, v Orle (1870—77) vychádzali jeho novely zo srbského a bulharského života. Felix Kutlík si viedol denník, ktorý zostal v rukopise. Úryvky z neho uverejnil jeho syn, tiež Felix, v Dejinách Kutlíkovcov.

 

Hrobka Felixa Kutlíka na kulpínskom cintoríne

 

Hrobka Felixa Kutlíka na kulpínskom cintoríne

 

Literárne diela Felixa Kutlíka si možno prečítať na http://zlatyfond.sme.sk/autor/190/Felix-Kutlik

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články