Kratak pregled istorije

Premenenie/Preobrazenie

Premenenie Pána alebo Преображенїе Господа Бога je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 6. augusta resp. 19. augusta podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatok pripomína Ježišovo premenenie na vrchu Tábor. Premenenie sa na kresťanskom Východe oslavuje od VII. storočia a na Západe od roku 1457, po veľkom víťazstve kresťanských vojsk nad Turkmi pri Belehrade v r. 1456. Sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Podľa pranostík na Premenenie sa premieňa "hora a voda" ohlasujúc skorú jeseň, prestáva kúpanie na otvorených vodách a začína sa sezóna hrozna... Z Ochridského Prológu Sv. Nikolaja Velimiroviča Preobrazenie zo srbčiny preložil Pavel Ďurčok zo Zreňaninu.

 

Premenenie/Preobrazenie

 

PREOBRAZENIE

Tam kde raz Izrael porazil Sisaru
Ráčilo sa tam aj Nebeskému Cáru
Na modlitby pôjsť a na nočné bdenia
By ukázal slávu Svojho Premenenia
I utvrdil vieru svojim prívržencom
V trvalé víťazstvo, Jeho jak Víťaza
A to božské svetlo zo Seba uvoľnil
Nim Tábor osvietil, hustý mrak rozohnal
Svetlosť čo v Sebe tak dlho zdržiaval
Z ktorej aj svetu po troche rozdával
Lúčmi teraz už rozptýlil výdatne
Preradostné lúče, lúče potešenia
Človečenstvu žiar dal, nebu objavenie
A zemi i ľudom Božiu spravodlivosť
Nech nebo uvidí svojho Zastupiteľa
A nech zem spozná Boha Spasiteľa

/ Mt. 17; Mk. 9. 2-13; Lk. 9. 28/

Tamo gde Izrailj pobedi Sisaru
Izvoli se tamo i Nebesnom Caru
Na molitve poći i na noćna bdenja,
Da pokaže slavu Svog Preobraženja,
I utvrdi veru svojih sledbenika
U pobedu trajnu Njega - Pobednika.
Tu svetlost božansku On iz Sebe pusti
Pa obasja Tavor, mrak razagna gusti;
Svetlost što j' u Sebi dugo zadržav'o
Od koje je svetu po malo razdav'o
Pustio je sada lučama obilnim,
Lučama radosnim, lučama umilnim.
Nebu da otkrije blesak čovečanstva,
Zemlji i ljudima istinu Božanstva.
Neka nebo vidi Poslanika svoga,
Neka zemlja pozna Spasitelja Boga.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články