Kratak pregled istorije

Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...

Polstoročie od okupácie Československa: 21.ugust 1968

 

Bolo žhavé letné obdobie a vždy takto v Petrovci, a vôbec na rovine v tomto letnom období, vrcholia nielen sviatky žatvy a zberu chmeľu, ale najmä pravého horúceho leta, čiže ako naši predkovia, ktorí všeličo zažili na tejto rovine, hovorievali – letná kanikula! Vrelo bolo aj na spoločensko-politickom javisku.

 

Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...

 

S rodinkou, manželom Vinkom Popitom, violončelistom a našimi dvomi dcérami Aleksandrou, vtedy štvorročnou a Alenou dvojročnou, sme sa práve pár dní zdržiavali v Petrovci a po čase sme plánovali navštíviť pri Bratislave tetku a švagra, moju početnú rodinu z maminej strany. Manžel sa práve vrátil z Podnanosu v Slovinsku, kde mal rodičov a niekoľko dní sme chceli, kým neodcestujeme na Slovensko, urobiť deťom radosť a spolu sa plahočiť v petrovskom chýrečnom bazéne vo Vrbare.

Zrána 21. augusta akosi sa nám nevstávalo, náš domec, nabíjanka z hliny, bol príjemný, bol pravou záchranou v horúcom lete, ale i v zime pred extrémami počasia. Avšak, hneď zrána nás náhlym vchodom do izby prebudil vyľakaný môj otec a zvolal: Rusi okupovali Československo! Na cestu sa nechystajte ktovie čo tam bude... Okolo deviatej som odbehla na bicykli do redakcie Hlasu ľudu v Petrovci, kde som pracovala ako novinárka, prezvedieť sa čo sa to vlastne stalo? Pred pomníkom padlým v centre Petrovca postávali už organizované ale i spontánne hlúčky ľudí; ich hlasné hovory, protesty a veru aj smelé odkazy okupantovi, rynuli sa hlasno z úst. Onedlho sme sa z redakcie aj my novinári presunuli na námestie pred pomník a niektorí starší kolegovia už boli dohovorení, že sa zúčastnia tejto veľkolepej manifestácie. Po chvíli na vyvýšené miesto pri pomníku vystúpili členovia Komunistickej strany Juhoslávie, členovia Obecného výboru Zväzu komunistov, ale aj členovia a členky rôznych združení i obyčajní ľudia, aby vo svojom zápalistom, ale veru úprimnom proteste, vyjadrovali svoju podporu rodákom na Slovensku a vôbec ľuďom Československa; o pár dní už prebiehala aj zbierka na pomoc ohrozeným, mnohým rekreantom v zahraničí a rodákom u nás na našich dedinách...

 

Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...

 

Stála som tesne pri zhluknutom ľude, všetci sme vtedy dýchali jedným dychom a svoj hnev a zhrozenie nad okupáciou československého územia vojakmi Varšavského paktu, nebáli sme sa hlasno vysloviť... Mnohí po tejto tragickej udalosti tu zostali a nevracali sa, obávali sa represálií a budúcnosti. Mnohí odišli ďalej, emigrovali cez územie bývalej Juhoslávie. Ešte aj po niekoľkých rokoch si žiadali odchod do talianskych, rakúskych a iných zberných táborov s obavou, že sa brány slobody v ich vlasti nadlho zavreli....

V ten pamätný deň 21. augusta 1968 sa aj môj, dnes už nebohý manžel Vinko Popit, ocitol so mnou v strede Petrovca, v protestnom mítingu a urobil niekoľko fotografických záberov...

 

Viera Benková

 

Komentárov  

-1 #2 Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...Krasne 2018-08-23 10:54
Krasne napisane. Na takych Slovakov som ja pysna...
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 RE: Spomienky zachytené čiernobielou fotografiou...misko 2018-08-22 01:22
davno bolo a neponovilo sa
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články