Kratak pregled istorije

Dve výročia Nadlaku

V rumunskom meste Nadlak, v ktorom väčšinu obyvateľstva tvoria Slováci a v ktorom sídli aj väčšina slovenských inštitúcii (lýceum, Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, Literárny spolok Ondreja Štefanku ako aj redakcie periodík vydávaných v slovenčine a i.) minulý víkend prebiehali oslavy dvoch významných výročí. Pred päťdesiatimi rokmi bola osada vyhlásená za mesto. Dejiny starého Nadlaku sú však oveľa dlhšie, takže si pripomíname až 705 rokov od prvej písomnej zmienky o ňom. Na oslavách sa zúčastnili predstavitelia mnohých družobných miest z Rumunska, ale aj Brezna, Budmeríc a Pukanca. Organizátori avizovali aj príchod delegácie Báčskeho Petrovca, ale oslavy nakoniec prebiehali bez jej účasti.

 

Plaketu a diplom Miroslavovi Demákovi udelili primátor Nadlaku Ioan Radu Mărginean a viceprimátor Dušan Šomrák

 

Plaketu a diplom Miroslavovi Demákovi udelili primátor Nadlaku Ioan Radu Mărginean a viceprimátor Dušan Šomrák

 

Na oslavách sa predsa zúčastnil aj predstaviteľ vojvodinských Slovákov, spisovateľ Miroslav Demák. Hneď v prvý deň osláv (piatok 24. augusta) na programe bol literárny večierok, na ktorom vedenie mesta odovzdalo uznania spisovateľom, maliarom a iným kultúrnym pracovníkom za dlhoročnú prácu. Jedno z týchto uznaní udelili aj Miroslavovi Demákovi, ktorý je posledným z obnovovateľov časopisu Dolnozemský Slovák a ktorého vydavateľstvo ESA vydalo v spolupráci s vydavateľstvom KVSIK viac než štyridsať knižných titulov slovenských autorov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Pred udelením plakiet mesta v Kultúrnom dome prebiehala premiéra dvoch kníh preložených zo slovenčiny do rumunčiny: knihy básní Miroslava Bielika a výberu z poézie Miroslava Demáka. Obe knihy preložili docentka Dagmar Mária Anoca a rumunský básnik Lucian Alexiu. Na slávnosti v Kultúrnom dome boli prítomní aj rumunskí spisovatelia, ktorí mali oficiálne rozhovory s predsedom SSS Miroslavom Bielikom, ale aj vystúpili na slávnostnom programe so svojou tvorbou.

Druhý deň Bielik a Demák mali stretnutie so slovenskými spisovateľmi z Rumunska, členmi Literárneho spolku Ondreja Štefanku. Pred odchodom na Slovensko, spolu s hostiteľmi navštívili rodný dom Ondreja Štefanku, kde jeho dcéry zachovali kompletnú jeho knižnicu a pracovňu v pôvodnom stave, ako aj cintorín, na ktorom sú pochovaní spisovatelia, s ktorými ich viazalo dlhoročné priateľstvo: Ondrej Štefanko, Štefan Dováľ a Adam Suchánsky.

 

Text a foto: Anna Rău-Lehotská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články