Kratak pregled istorije

K 100. narodeninám Eleny Kovátsovej Kostrovej

Elena Kovátsová Kostrová sa narodila 18. augusta 1920 v Bócsi, satelitnej časti Slovákmi osídleného Malého Kereša, Kiškereša (maďarsky Kiskőrös) v južnom Maďarsku, neďaleko Subotice. Jej otec bol tam učiteľom v obecnej škole a matka obecnou poštárkou. Elena do kolísky dostala skôr maďarčinu ako slovenčinu, také boli časy, preto rodný jazyk svojich rodičov si osvojovala v predškolskom veku, keď chodievala na výchovu k starým rodičom Lamošovcom do Jamníka a Kostrovcom do Štiavničky na Slovensku. Keď sa spod Tatier vraciavala na Dolnú zem, takmer nevedela po maďarsky... Slovenčinu potom už celý život zrejme nosila v srdci. Školila sa na evanjelickej meštianskej škole v Asóde a pokračovala na evanjelickom učiteľskom ústave v Sarvaši, v mestách, kde sa vtedy živo hovorilo po slovensky. Ako učiteľka pracovala najprv v Agárde, tam sa medzi Slovákmi veľmi dobre cítila, neskôr sa dočasne presťahovala do Rožňavy a po skončení druhej svetovej vojny vyučovala v Slovenskom Komlóši a Malom Kereši. Získala viaceré ocenenia za zásluhy v oblasti slovenského školstva v Maďarsku... Pri príležitosti významného životného jubilea jej aj týmto príspevkom blahoželáme a prajeme jej pokojnú jeseň života.

 

Foto archív Ján Jančovic

 

Foto archív Ján Jančovic

 

Text s titulkom Legendárna slovenská učiteľka s turčianskymi koreňmi autora Jána Jančovica, venovaný dnešnej jubilantke, bol zverejnený v ročenke Náš kalendár 2020, publikácii Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Náš kalendár vydáva Nezisková verejnoprospešná spoločnosť s ručením obmedzeným pre služby a zužitkovanie nehnuteľností SlovakUm. Článok si možno prečítať aj na portáli Slovákov v Maďarsku oslovma.hu TU:
http://www.oslovma.hu/Archiv/ElKovKos.pdf?fbclid=IwAR1p2T4xtFcBf_fi8i5uX4BSFmsUfeeREJ9hVOUHYGgwlrtAezZIiy6AGy4

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články