Kratak pregled istorije

Z Benkovej aromatického záhonu

Naša poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka Viera Benková (23. 04. 1939) vo svojej útlej knihe Z aromatického literárneho záhonu (MOMS Petrovec 2019) opísala pätnásť rastlín, ktoré poznačili jej detstvo. Práve na toto aprílové obdobie, keď spisovateľka oslavuje svoje narodeniny, sa vzťahuje jej spomienka pod názvom: Magická sila kôpru, ktorú v pokračovaní v úplnosti ponúkame.

 

Z Benkovej aromatického záhonu

 

„Vždy, keď z konca apríla zostáva iba niekoľko dní do začiatku mája, v mojej neveľkej záhradke zo všetkých strán, medzi fialkami a sirôtkami a pri odkvitnutých tulipánoch, sa umiestni a na mňa sa usmieva dôstojný pán Kôpor! Jeho arómu si vždy viažem k jarnému nedeľnému obedu. Pri stole na preteplenej verande sedíme traja a sviatočne stolujeme, ja a moji rodičia. Mama rituálne naberá vareškou polievku, v ktorej sa leskne zlatožltá závarka, diaľnica jemnučkých sťa nite dlhých rezančekov. Otec sa na zlato žlté kvapôčky dozlatista blýskavej nádielky priam zbožne pozerá a ja chlípem ako najhlasnejší bezzubý dedo; mama sa na mňa hnevá, ale ja za to nemôžem, že polievku veľmi neobľubujem, iba „jabĺčkovú", v ktorej je inakšia závarka, tá mi chutí... Čakám na ďalších chod a kým moji majú času a vychutnávajú si vône a chuť hovädzej alebo slepačej nedeľnej polievky, ja sa vtedy vidím na neďalekej čerešni, ktorá dosť zavčasu zabronie, má šťavnaté čerešničky, ktoré ma lákajú vyšplhať sa po nej hore až do hustej rozložitej koruny, a tam si pekne sedieť, vychutnávať plody, kôstky vypľúvať na zem, čiže ako stará mama vravievala, pľuť na celý svet!

Lyžice sú spustené, mama zbiera taniere, odnáša ich do kuchyne a odtiaľ v majolikovej myse prináša ďalšie lákavé jedlo: varené hovädzie mäsko, a potom aj ďalšiu misôčku, ktorú ja netrpezlivo očakávam. Viem, že v nej je najlepšia „zmáčanka" na svete, kôprová omáčka, ktorej chuť, keď toto píšem, sa mi priam rozhostila v ústach, nachvíľu vošla do nozdier aby som ju labužnícky vychutnávala. Krájam si sama varené hovädzie, len aby som si ho nadrobno pokrájala a čím dlhšie vychutnávala... V malej záhradke rozvoniavajú ruže; keď sa mama s otcom vráti z dočasnej práce z Francúzska – a bolo to strašne dávno, ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia, ja som ešte nebola na svete, ale o tom neraz padne reč aj pri nedeľňajšom rodinnom obede – mama nakúpila v meste Nový Sad štepené a podľa jej túžby vybrané ruže a otec ich dal zasadiť do našej záhradky. Večer, keď sa guľatý mesiac pomaly poberal dotknúť sa štice domov pokrytých trstinou a na nej si za chvíľu unavene spočinul, pod mojím oknom začal rozvoniavať kôpor, ktorý mama pretrhala a chystala si ho na zimu... Vedela, že v zime sa nám znova v nejednu nedeľu zažiada k varenému mäsu pridať nenahraditeľnú kôprovú omáčku!

Kôpor bol, aspoň tak som sa raz dočítala zo vševediacich kníh, rastlina nielen liečivou, ale aj božskou. V starodávnej gréckej mytológii si ho vážili a pridávali nielen do vyberaných exotických jedál, na dvore faraóna sa používal aj ako liek na „rozdrásanú a unavenú" dušu; tak to na papyrus poznačil dvorný liečiteľ neznámeho mena, ale pre mňa bol pravý básnik, vedel tak krásne zachytiť mýtický rozmer tejto rastliny našich záhrad. Kôpor pomáhal aj na privolanie spánku, kým duša skúšaná láskou alebo skôr neláskou blúdila svetom a nemohla sa oddať snom. Vtedy nespavosť ženy odháňali s chmeľovým odvarom s pridaním aromatických bylín, akým bol i kôpor, či čajom z odvaru makovíc a pod. Kôpor bol tou mýtickou liečiteľkou rukou, ktorá vyhládzala okrem vrások na duši aj pokrivené, nedobré sny, ktoré človeka odvádzali na temné a nedobré miesta, kedysi tak obávané z povestí, akými boli dračie jaskyne, podzemné svety trólov a našich piadimužíkov, vo vode vodníkov a na kostolných pavlačiach svietivé oči duchov!

Magická sila kôpru môjho detstva... Poviete si, dnešné deti už budú do svojich snov v starobe privolávať iné arómy a iné rastliny, najmä tie zo svojho detstva, napríklad také talianske oregano, bez ktorého mnohé jedlá, ale najmä obľúbená pizza, by neboli takou lákavou pochúťkou..."

 

Kp

 

Komentárov  

0 #1 Blahoželanie so spomienkouJán Sabo 2021-04-23 08:00
Milá pani Benková, k Vášmu sviatku želáme čo najlepšie zdravie z dlhej Hornonitrianskej doliny za čičmanskou Javorinkou. Príspevkom ste mi pripomenuli mamu vo veku 33 rokov, keď bola v pôrodnici so sestrou. Tam im totiž kôprovú omáčku varili tak často, že po ostatok života ho nemohla ani cítiť, tak sa jej sprotivil. Predtým ho sem-tam varievala, aj do nakladaných uhoriek dávala, ale od toho času ani raz. To nám však nahradila kulpínskymi železovými keksíkmi.
Pozdravujú Sabovci
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články