Kratak pregled istorije

Sabo a Kráľ

V dnešný deň pred sto rokmi sa narodil Paľo Sabo Bohuš (24. apríla 1921 – 21. septembra 1997) a pred 199 rokmi Janko Kráľ (24. apríla 1822 – 25. mája 1876). Dvaja velikáni slovenskej a dolnozemskej poézie sa teda narodili v rovnaký deň s 99 ročným odstupom. Dielo a osobnosť Janka Kráľa boli v roku 1972 zaradené do kultúrneho kalendára UNESCO a univerzitný profesor vo výslužbe a literárny kritik Michal Harpáň o Paľovi Bohušovi napísal, že je "...erbovým znakom slovenskej literárnej tvorivosti nielen vo Vojvodine, lež aj mimo hraníc našej krajiny". Aj Kráľ a aj Sabo písali revolučne, vlastenecky, ale aj romanticky, lyricky... Paľo Sabo Bohuš lekársku kariéru začínal na Slovensku a Janko Kráľ bol zasa istý čas našim dolnozemským činiteľom – pred 175 rokmi pobudol medzi vojvodinskými Slovákmi, kde iste našiel aj nejednu inšpiráciu pre svoje verše, tu vyučoval, odtiaľto informoval...

 

Portrét Paľa Bohuša namaľoval Pavel Pop (Foto Martin Pucovský)

 

Portrét Paľa Bohuša namaľoval Pavel Pop (Foto Martin Pucovský)

 

"Azda najvýrečnejšie hovorí o prepojenosti prírodných a socio-kultúrnych prvkov, o svojráznosti krajiny a spôsobu života v nej báseň Motyka, v ktorej Paľo Bohuš priam geniálne vyjadril esenciu životného pocitu a životnej filozofie, ba aj morálny kódex tamojšieho roľníka," – píše známa slovenská spisovateľka a filozofka Etela Farkašová. Polia a sedliakovu prácu Paľo Bohuš ospevuje i v antologickej básni Sedliak. Avšak aj ľúbostná lyrika či Sabove revolučné verše majú v sebe hlboké odkazy.

Odkaz (úryvok)
...Robotníci,
        ľudia,
sedliaci a práčky,
do knihy osudu nepíše sa perom,
iba ak čakanmi,
iba ak päsťami
a možno, že aj revolverom!

Pripätí
ihlami na pitevnom stole
– uštvaní sveta, spojte sa,
vždy lámali
   vás
      kolesami,
raz zlomte
   vy
      kolesá!

Žena (úryvok)

Môj život pôjde
objať tvoje bôle
usmej sa ešte
nájdeme sa kdesi
nájdeme sa
–v labyrintoch šťastia

Motyka

Už zvonia na motyke
do kostola.
Idem.
Motyka, moja gotika,
moja omega,
moja alfa.
Moja trblietavá zázračná harfa.
Moja najostrejšia etika,
podopri ma poriskom,
skeptika.

Sedliak (úryvok)

Som sedliak
i otec sedliak bol
moja púť odtiaľ začína
kam otec prispieť nemohol
a preto zdá sa svet ma nezdolá
keď silou krvi praotca
ku dielu zem tá zavolá
na nivách starých
krájať nové brázdy

Som silný
ja sám mám dve sily
s jednou žijem ja
tú druhú polia skryli

 

Busta Janka Kráľa v kulpínskom parku (foto Martin Pucovský)

 

Busta Janka Kráľa v kulpínskom parku (foto Martin Pucovský)

 

V Kulpíne, v parku pred kaštieľom, v aleji velikánov, sa nachádza busta Janka Kráľa, ktorou si obyvatelia tejto dediny uctili veľkého slovenského básnika, ktorý určitý čas pôsobil v tomto prostredí. Janko Kráľ bol národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu v slovenskej literatúre a jeden z najrevolučnejších štúrovských básnikov. Medzi najznámejšie diela Janka Kráľa patria napríklad básne a balady Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko či Jarná pieseň. Janko Kráľ zomrel 23.5.1876.

Jarná pieseň (úryvok)

Bože milý, či si na nás celkom zapomenul?
Jeden klame, druhý vraždí — samí pekelníci,
a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci.
Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,
vyvolaj len všetky sily slovanské k životu!
A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete!
Podajte si bratské ruky k veľkému životu —
kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu!
(1849)

Verše (úryvok)

Na horách býva, ako tá hmla sivá,
bez strechy, bez plota, ako tá sirota.
Na horách býva.
Ej, voľnosť, voľnosť, sladký duše plameň!
Miesto pokrievky privalil ma kameň.
tiská ma, tiská zhoreká doluká,
to moje srdce na dvoje sa puká.
To moje srdce na dvoje sa kála:
že túžby horia a vôľa zaháľa.
Na horách býva, dažďom sa umýva
a vetrom sa češe, čas mu šaty nesie.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (úryvok)

Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde ta ísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.

Duma bratislavská (úryvok)

Ej, páni na zámku, to vy dobre vedzte,
keď ste jadro vzali, škrupinu si zedzte!
Bodaj ste, aby ste pokoja nemali,
keď ste nám jediné potešenie vzali!
Bodaj ste, aby ste tak v svete schodili,
ako ste sa za nás v kostole modlili!
Málo nás je, málo, ale nič je preto:
bez sto lastovičiek bude ešte leto!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články