Kratak pregled istorije

Černobyľ

Pred 35 rokmi v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, 26. apríla 1986 došlo k najväčšej nukleárnej havárii a k tragédii, akú ľudstvo dovtedy ani nepoznalo, ani nezažilo. V zlomku sekundy sa Černobyľ – pýcha veľkého Sovietskeho zväzu, pozmenil v oblasť smrti. Výbuch v elektrárni vyniesol rádioaktívne látky do výšky jeden a pol kilometra, tam sa zachytili v oblakoch, ktoré nosené vetrom roznášali ich na stovky až tisíce kilometrové vzdialenosti. Kontaminované mračná rozsievajúce smrť sa nad územie Vojvodiny a Srbska dostali prvého mája. V Srbsku sa inak tento sviatok pracujúcich tradične oslavuje nepracovne, v prírode na výletoch. Aj v tom roku pekné prvomájové počasie využilo státisíce občanov a hneď ráno sa vydalo do prírody na takzvaný „prvomajski uranak". O rádioaktívnom oblaku prichádzajúcom nad naše územie nik ani len netušil, keďže informácie o černobyľskej havárii boli prísne zatajované. Preto som aj sama bola veľmi zmýlená, keď som toho 1. mája v popoludňajších hodinách z rádia počula akúsi nesmelú a nie veľmi presvedčivú správu, ktorou sa všetkým radí zostať doma a nevychádzať von z bytov.

 

Černobyľ

 

Foto: https://pixabay.com

 

V tom čase u nás neboli ani mobily a ani internet. Informácie sa ťažko šírili. Nemohlo sa teda výletníkom zavolať a tí, čo sebou mali tranzistory, počúvali hudbu. Aj niekto správu o nebezpečnom oblaku predsa počul, nedával tomu veľký význam, keďže slnko pekne svietilo, grilovalo sa všade vôkol, smiech a radosť na tvárach a teda žiadne „hmatateľné" nebezpečenstvo nehrozilo. Nebezpečenstvo predsa „zuby vycerilo" po rokoch a desaťročiach. Žiaľ, mnohí z tých, čo vtedy v prírode oslávili Sviatok práce, o svojich zážitkoch už nemôžu rozprávať. Počet nádorových ochorení po desaťročí od Černobyľu začal výrazne stúpať.

Upozorňujúca správa vysielaná v elektronických médiách nebola dostatočne presvedčivá, lebo ani tí, čo ju vysielali akoby v ňu neverili. Prvé informácie, že sa stala veľká jadrová havária v Sovietskom zväze, nepriniesli totiž sovietske zdroje, ale prichádzali zo Švédska. Neskôr sa predsa utajovaná správa musela zverejniť, keďže sa muselo začať aj s evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa, čo sa začalo až 36 hodín po havárii.

Toho 1. mája 1986 vo večerných hodinách, keď sa výletníci po celodennom pobyte v prírode vracali domov, v spravodajských reláciách už vierohodnejšie zneli informácie o rádioaktívnom oblaku nad našou krajinou. Taktiež sa radilo nekonzumovať napríklad listový šalát, ktorého sezóna sa práve začínala, keďže sa na listovej ploche zachytili padajúce rádioaktívne prvky. No, kto by tomu uveril, keď šalát tak čerstvo vyzeral. Ak náhodou niekto aj uveril výstrahám a šalát nekonzumoval, no aby ten dopestovaný v jeho záhrade predsa „nevyšiel na skazu", dával ho sliepkam a ďalšie jarné zeleninové pochúťky a trávu z poľa dal ošípaným a kravičkám a my sme si všetci neskôr pochutnávali na mäsku, či mlieku, neuznávajúc, alebo nedbajúc, že môžu byť kontaminované.

Aj po 35 rokoch boj s radiáciou v Černobyli neprestáva a je to ešte vždy zakázaná oblasť.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články