Kratak pregled istorije

No Jab = No Job

Slogan používaný v očkovacej kampani v anglicky hovoriacich krajinách: „No Jab, no Job" vo voľnom preklade znamená: Nie si ďobnutý = Nemáš robotu. V bližšom ozrejmení zmyslu sa to môže rovnať: Ak ťa neďobneme ihlou (vakcínou), tak ťa vyďobneme zo zamestnania. V celej tejto vete je zaujímavé, že odrazu sa oprášilo slovko „JAB" = ďobnúť, lenže dosiaľ som ho nikde nepočul v bežnej angličtine a Etymologický slovník angličtiny o jeho pôvode, príbuznosti s inými Ie. jazykmi nemá ani šajnu. Ako vždy, keď sa jedná o príbuznosť s jazykmi Slovanov. Obyčajne tam nájdete, že „pôvod neznámy", či aby nevypadli „laici", dali tam poznámku, že asi to bude z jazyka Škandinávskych národov a pôvodne jeho význam bol asi JOB = robota, zamestnanie, lenže jeho pôvod nám je neznámy. Aká múdrosť zabalená do sprostosti. Ako vždy. Ak je tu náhodilá konekcia s jazykmi Slovanov, to sa ignoruje. Spústa prípadov, že len o tomto by sa mohol napísať seriál kníh. „Zrak" im siaha len do slovanského cirkevného jazyka a ďalej, ani na piaď, lebo by objavili našu príbuznosť ku jazyku Peržanov (Avesta), ku sanskritu a tým pádom by padla „teória" o Indogermánskych jazykoch.

 

images/clanky/maj2021/03052021/foto01.jpg

 

Nechajme to stranou. Môžeme si dovoliť, lebo pravdu poznáme. S ňou žijeme. Tak, čo znamená JAB? Jednoducho len ĎOB(nutie). Keď sa podívame do Slovníkov slovenského jazyka, málo sa dozvieme. Nejako im uniká rozdiel medzi ďobnutím, bodnutím a zobnutím, i keď tieto významovo príbuzné slová majú rozličné východiská. Pamätám sa na druhú triedu „v petrovskej škole blízo pri kostole", keď učiteľka vyvolala žiaka Janka, aby prečítal svoju domácu úlohu. Čítal: Mama má Emu. Ema má mamu. Myš kuká z múky. Miško ťahá mačky chvost... Dobre mu to išlo, lenže učiteľka Emuška sa ho pýtala, ako tú vetu zakončil. „No dal som tam ĎOBKU". Učiteľka na to vysvetlenie nepristala a mučila ho, že „AKO?" Chudák naspomínal tam nie len ďobku, ale aj drobku, bobku, dobku... len nie aj BODKU. Toľko ho mučila, až sa rozplakal.

Prečo som si na toto spomenul? Nuž s tým „ďobaním" práve teraz žijeme a ak sa podívate širšie, koľko je článkov o Covide v novinách, ešte viacej je na Internete a „expertov" nechýba. Každý „expert" tvrdí svoju pravdu a tých je neúrekom. Covid však na to nedbá. Stále „mutuje" a tento vírus sa ukázal „múdrejší", ako všetci experti na planéte. Preskakuje krajiny, neustále mutuje (hádam aby prežil) a my, najmúdrejšie zviera evolúcie sme bezradní. Ďobú do nás všetko možné, ale márne. Pandémia sa šíri. Asi ten vírus ani nebude prírodný, ale umelý, svojdruh „biologickej zbrane". Kto ho vymyslel už nie je závažné, lebo sa obrátil aj svojim „tvorcom". Takýchto „konšpiračných" teórií je na každom kroku. Ba čo viacej, mnohí tvrdia, že vírus vznikol preto, aby sa zamaskovala hospodárska kríza, ale vraj nepomôže. Kríza bude, ale jej vinníkom nebude pažravosť kapitálu, ale ten mikroskopický vírus, ktorý sa nevyvinul na jednobunečný organizmus. Zo všetkého, zo všetkých správ, tvrdení, človek sa stal „jeleň". Osprostel.

Spomeniem tu aj našu rodinnú realitu. Pred dvoma rokmi mali sme pravidelnú zdravotnú prehliadku (predsa sme už „dlhopamätajúci") a náš rodinný doktor, ku ktorému chodíme už vyše 45 rokov (Žid z Francúzska) nám dal aj proti chrípkovú vakcínu, lenže ako preventívu dal nám aj druhú. Vraj začína sa šíriť nová chrípka, čo „útočí" na pľúca, nuž nezaškodí sa „poistiť". Prijali sme aj túto vakcínu, lenže beda. Po niekoľkých dňoch sme ochoreli. Hlavne na pľúca. Manželka z toho vyšla po troch mesiacoch, ale ja nie. Mierny zápal pľúc som mal skoro 6 mesiacov. O tom som písal aj rodine v „starom kraji"(Petrovci). Nie je toto žiadnym výmyslom. Bol som chorý. Stratil som na váhe až 20 kg. Triaška a horúčka sa len tak striedali. Kašeľ, ako nikdy v živote. „Vlhký" kašeľ. Videli sme, že takto, v takom stave na farme, kde sme bývali, nevydržíme. S „ťažkým" srdcom sme sa rozhodli predať ten vynikajúci majetok a prísť bližšie ku dcére, do Melbourne, bližšie k nemocniciam a cintorínu. Dnes sa cítime podstatne lepšie, ale následky zostali. Rýchlo sa „zafučíme". Nemôžeme robiť toľko, ako skorej. Hľa, aj s rozbaľovaním máme problémy. Vydržíme to robiť len asi 4 hodiny denne a musíme si odpočinúť. Preto sa nemôžem venovať ani písaniu atď. Na potvoru, tieto „lockdowns", sú tiež prekážkou. Tri mesiace sme museli zostať ako zajatí na farme, cestovať sa nesmelo a keď sme s trojmesačným oneskorením napokon prišli do nového domu, ešte stále tu boli obchody zavreté. Nemohli sme si kúpiť ani práčku, ani všeličo iné, zostalo nám len čakať.

A ešte o tom „ďobnutí". Ďateľ ďobe do stromu, kuriatko sa vyďobká z vajíčka, manželka má „ďobkavú" blúzu, ba aj srbch. Doboš vďačí ďobkaniu. Ešte sme nepočuli, žeby sa kuriatko vybodkovalo z vajca... či vyzobalo sa. Ak niekto si trúfa „ďobať" do tohto môjho výkladu, odporúčam, nech sa podíva do sanskritu. Slovo je ie. pôvodu a v sans. ho nájdete, ako dabba = ďobka, bodka, dabo = ďobkavý pes (pes so škvrnami), v jazyku punjabi dabb = ďobka, škvrna, dabba = ďobkavý, nepálsky dabar = ďobka, malá opuchlina na tele (po uštipnutí napr. včelou...) a na dôvažok ang. má aj slovo dot, čo v dialektoch má význam opuchlina, „hrčka" na tele a v staroang. bolo aj dott = opuchlina, vŕšok vredu, väčší „púčok" atď.

Holanďania majú slovo dot = hrčka, hrčka, uzol... a toto by vraj bolo v príbuzenstve so staro nemeckým tutta, tutto = prsná bradavka.

 

Ján Kulík, Austrália

 

O Jánovi Kulíkovi viac TU:
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/11109-odysea-rodiny-jana-kulika

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články