Kratak pregled istorije

Víťazstvo a strata

8. mája 1945 bola ukončená II. svetová vojna. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad hrôzou, ale smútime aj nad veľkou, neopísateľnou stratou. Žialime za zmárnenými miliónmi životov. Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. V Európe zomrelo asi 40 miliónov ľudí a na celom svete asi 65 miliónov ľudí - najväčší počet boli civilisti. V tieto dni mnohí smútia aj za stratenou Juhosláviou. Pred štyridsaťjeden rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt.

 

Víťazstvo a strata

 

Tito dokázal takmer štyri desaťročia krotiť nebezpečný nacionalizmus, ktorý po jeho smrti vzplanul a ktorý pred tridsaťročím bol príčinou krvavého stroskotania posledných zbytkov „Titovej Juhoslávie". Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť podľa niektorých až 80 miliónov ľudí.

Koncentračný tábor Osvienčim, Auschwitz-Birkenau, v Poľsku je symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších „národných nepriateľov". Nepriateľmi boli iba preto, že boli príslušníkmi iného národa a iného vierovyznania. Vraždení boli bezcitne, brutálne, zversky... v plynových komorách, spaľovaním, zastrelením; asi 200 000 väzňov v Osvienčime zomrelo na následky chorôb, podvýživu, týranie, alebo ako obete lekárskych pokusov, ktorých hrôzu si ťažko možno čo len predstaviť.

Nacionalistické a fašistické vášne aj v súčasnosti tlejú. Nedovoľme im, aby sa rozhoreli.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články