Na konci 18. storočia sa mal podľa plánov viedenského dvora a rímskokatolíckej cirkvi stať Futog jedným z väčších európskych miest, o čom svedčí skutočnosť, že pápež Pius VI. poslal vtedajšiemu futockému grófovi, inak najvyššie postavenému vojakovi slovenského pôvodu všetkých čias, poľnému maršalovi Andrejovi Hadíkovi relikvie svätého Eugena, rímskeho ranokresťanského mučeníka. Telesné ostatky sv. Eugena sú dodnes uložené v katolíckom kostole vo Futogu ako tichí svedkovia dávnych čias a nenaplnených plánov. Takéto pamiatky majú iba väčšie európske centrá a skutočnosť, že taká dôležitá pamiatka bola zaslaná z Ríma cez Viedeň do Futogu, svedčí o tom, že gróf Hadík dostal za úlohu splniť plán, podľa ktorého cisárovná Mária Terézia tu chcela urobiť veľké európske centrum. Ozrejmuje Antun Kopilović, farár futockého rímskokatolíckeho kostola Srdca Ježišovho. Tento chrám včera navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha so svojim zástupcom Igorom Vencelom a za sprievodu Dr. Jána Kišgeciho.
Ján Kišgeci roky poukazuje na zabudnutého najväčšieho vojenského génia pôvodom zo Slovenska – Andreja Hadíka, ktorý je spolu so svojou manželkou pochovaný vo Futogu
Pamätná tabuľa v kostole Srdca Ježišovho vo Futogu
Chrám dala postaviť rodina Choteková v roku 1908
Andrej Hadík sa narodil v Dunajskom Klátove roku 1710. Cisárovná Mária Terézia mu za vojenské zásluhy udelila dedičný grófsky titul a majetok vo Futogu, čím sa pôvodne chudobný zeman zaradil medzi najvyššiu šľachtu monarchie. Zomrel roku 1790 vo Viedni a po najvyšších poctách bol pochovaný na svojom dedičnom panstve vo Futogu.
Vo Futoge počas grófa Hadíka žilo asi 2 000 pravoslávnych a iba niekoľko stovák katolíkov. Gróf však začal osídľovať Nemcov, Maďarov a Slovákov, postavil kaštieľ, zveľadil poľnohospodárstvo a pomohol postaviť pravoslávny kostol vo Futogu, tiež aj katolícky. Ten katolícky kostol už neexistuje a tento súčasný je vystavaný v bráne pôvodného kostola z osemnásteho storočia. Dal ho postaviť český gróf z Futogu Rudolf Chotek (Kotek). Jeho stavba bola dokončená v roku 1907 a zasvätený bol o rok neskôr. Do tohto nového katolíckeho chrámu boli prenesené všetky dôležité relikvie zo starého kostola vrátane relikvií svätého Eugena, oltára, ikon a tiež pozostatky grófa Andreja Hadíka a jeho manželky Márie Josipy Hadíkovej. Obaja sú údajne pochovaní v nosnej stene nového kostola.
Chrám Srdca Ježišovho vo Futogu
Ján Kišgeci, Marica Vučić Kišgeci, Fedor Rosocha, Igor Vencel, Antun Kopilović
Oltár bol prenesený zo starého kostola z 18. storočia
Relikvie svätého Eugena uložené v katolíckom kostole vo Futogu
Ikony a relikvie z 18. storočia
Obraz Husársky kúsok Andreja Hadíka - Olejomaľba Pavla Popa
Kaštieľ Andreja Hadíka vo Futogu
V rokoch 1744 až 1770 bolo futocké panstvo vo vlastníctve rodiny Čarnojevićovcov a bolo jedným z najväčších v Báčke. Panstvo kúpil gróf Andrej Hadík a roku 1777 postavil na ňom kaštieľ. V roku 1805 kaštieľ sa stal majetkom grófskej rodiny Kotekovcov a v ich vlastníctve zostal až do roku 1922.
Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína a jeho predseda Ján Kišgeci v roku 2015 iniciovali viacročný multidisciplinárny projekt Gróf Hadík – život a jeho dielo. Do projektu bol zapojený Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok a Technologická fakulta Univerzity v Novom Sade. Nateraz boli realizované výskumno-bádateľské a čiastočne konzervátorsko-reštaurátorské práce na obraze – portréte grófa Hadíka a na jednom predmete úžitkového umenia – originálnom Hadíkovom klobúku. Tiež bola vydaná brožúrka o grófovi Hadíkovi.
Začiatočné finančné prostriedky tohto náročného projektu zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aj v tomto roku podporil zhotovenie busty Andreja Hadíka, ktorá by mala byť umiestnená v Petrovci.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)