Kratak pregled istorije

No Jab = No Job č. II

Nie, nemyslite si, že som posadnutý s touto pliagou, pandémiou Covid – 19, lebo som o tomto písal 14.4 2020, ešte akože farmár. Od vtedy už prešlo hodne vody popod most v Echuca-y, my sme sa presťahovali na vysunuté predmestie Melbourne-a, severne od Keiloru East, kde nám bol prvý rodinný dom a teraz tam býva dcéra. Vynikajúca poloha. Blízo sú nemocnice a aj cintorín. Nuž tu sa v Sunbury nejak udomácňujeme... (ide to pomaly), ale bude to. Mimo záhrady, opiľovaniu kríkov, stromov, betónovaniu, stavaniu tých cieň... už hádam bude čas aj na etymológiu. Som pri konci. Veď som už vypísal vyše tisíc strán. Už v tomto novom dome som 1. mája napísal aj článok „No Jab..." http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11244-no-jab-no-job a teraz je tu, pod rovnakým názvom aj „No Jab...II."

 

No Jab = No Job č. II

 

Tak, čo nového je tam? „My vyhnanci z vlastnej zeme" (máme aj takú báseň) už 300 rokov sa potulujeme a hľadáme si kde rozložiť rodinné ohnisko. Môj rod ho rozkladal po pustatinách Panónie (má súvis s Pandémiou, či gréckym bohom PAN) a my sme si ho preniesli až pod súhvezdie Južného kríža. Aj tu sme si stvorili DOM, lebo „dom mi je tam, kde si môžem zakvačiť klobúk". Tak hovoria Angličania. Na tejto 300 ročnej ceste, okrem hladu, smädu... trápili nás aj pandémie. Bol tu MOR, CHOLERA, TB (suchoty), ŠPANIELKA... ale sme prežili. Tu sme.

Viem, aj vám život strpčujú rôzne „anti – opatrenia, ako zákaz pohybu, zákaz stretávania sa, ba aj zákaz chodenia do chrámov... ale aj my sme cez to prešli. Hľa, ani sem, do nového domu sme nemohli prísť podľa plánu. Kravičky sme popredali skorej predaju farmy, kúpili sme si nový dom, ale beda. V tom čase sa zavrela hranica medzi štátmi N.S.W a Victória a nemohli sme sa sťahovať. Až 3 mesiace sme boli v „izolovaní". Situácia sa trochu vylepšila, nuž dva kamióny sme vyslali na novú adresu (ja som išiel s nimi), ale tretí už nestihol prejsť cez hranicu. Zase sme čakali skoro 3 týždne až prišla manželka a aj tretí kamión. To ale nebol koniec trampotám. Prišli sme, dvor zarastený, stromy rozšírené... mohli sme sa pohybovať len v kruhu 5 km. Takže okrem základných obchodov, všetko bolo zavreté. Všetko bolo, ako to aj tam teraz voláte „Lockdown". Práčka bola prepotrebná, ale nedalo sa ju kúpiť. Postupne, rádius pohybu sa nám rozšíril na 25 km. Lenže, no lenže ten dom v Keilore je 28 km. Dcéra, ako šla na políciu, podala si prosbu a keďže sme „v pokročilom veku", dostala povolenie nás navštevovať.

Potrebovali sme zriadiť si ako dom (zriadiť pergolu), postaviť šopy pre náčinie (míheľ a pre záhradnícke náčinie), vybetónovať si chodníky... a potrebovali sme majstrov, tesárov, betonerov... a aj to sme zvládli. Dvaja naši „Chlapci", no už muži, Kukučka a Lipták sa vynašli, ako prísť k nám (vyše 50 km.) a pomôcť. Ďakujeme im. Boli vynikajúci majstri, usilovní a poctiví. Sú už tu narodení, slovenčina im nie je „prvým" jazykom, i keď svojho času chodievali do doplnkovej školy slovenčiny, kde manželka bola až 15 rokov učiteľkou. Poznali sme ich. Komunikovali sme však po anglický, ale sme počas obedov (manželka robila bryndzové halušky, „krumple na ťapši".. a vysvetľovala im aj pôvod, význam ich priezvisk a pod.

Cestou internetu sledujeme situáciu aj vo vašich chotároch a vôbec vám nezávidíme. My sme cez to prešli. Úplná izolácia... „vedecké články" laikov defilujúcich pod vlajkov vedcov... TV správy sú plné propagandy západných vakcín, ako napr. „AstraZeneca"... ale o „Sputnik V" je tam len „foot note", aby sme vedeli, že aj také niečo existuje. „Sloboda tlače". V „Demokracii" je to povolené. Veď vznikla v starom Grécku, lenže sa zabúda, že už vtedy ich myslitelia podčiarkovali, že „každá akože demokracia vyustí v diktatúru". Ako vtedy, aj dnes sme svedkovia tejto pravdy. Ktorá krajina sa oháňa s „demokraciou", tá ju nemá. Slovo demokracia slúži len na ohlupovanie más, spodiny spoločnosti. Pozrime sa na „SLOBODU" tlače. Jestvuje? Podľa mňa a ďalších, vôbec nie. Ak by bola sloboda prejavu... tak J. Asange by nebol v klietke. A nie len on, ale stovky ďalších, ale o tom naša „demokratická a objektívna tlač" sotva niečo napíše. Ktorá krajina sa oháňa demokraciou, tam jej nieto. Kde sa oháňa „slobodou prejavu – tlače", tam jej nieto. „Z objektívnych príčin sa objektivita stráca." „Z objektívnych príčin", koho polievku ješ, toho pieseň budeš spievať. Stačí sa pozrieť na povedzme „Hlas ľudu", internetové „Vesti", internetovú „Pravdu" (Nepravdu), o „Sme-tisku" ani hovoriť, nuž kde sme? Každý nás balamúti podľa svojich „kumpánov" a my, jadro národa sme z toho „Butatóti".

Čo nás čaká? Tak o tom „Tót", či „Butatóth" som písal pred rokmi a vyhľadajte si to. Aj vláda Slovenska bola vymenovaná, uzákonená na „Deň bláznov" (1. apríla) a poctiví Slováci (ak sa ešte nájdu) majú plné ruky roboty. Plnia žaláre s „poctivými" mafiánmi, „podnikateľmi", policajtmi, sudcami, poslancami... no s našou, nazvi to elitou. Kam sme to padli?

Počas „Slovenského štátu", hlinkovci spievali „Slováci sme od rodu..." na čo banskobystrický rozhlas vyšiel s piesňou „Lováci sme od rodu, lovenského pôvodu, nebude z nás ani jeden štátu k osohu; sekaj rúbaj do krve, do tej českej kotrbe, kým sa Lovák, na Lovensku pánom nestane...", Alebo tu bola aj reklama : „Tvoj korunka budeš zicher jedine v národná buxa".

Pandémia, aj v Austrálii trvá už vyše jedného roka. Prvé prípady sa registrovali s pristávaním lodí turistov, s príchodom turistov lietadlom a na prekvapenie, všetci boli z Ameriky. Nikto z Ruska, z Číny... Podobne to bolo aj v Európe. Vírus priniesli ľudia, turisti z Ameriky. U nás také „nakazené" lode boli kilometre od pobrežia, ale muselo sa ich vylodiť aj na kontinent a začalo to.

Na tých lodiach sotva bol aj nejaký Číňan, Rus... Boli to naši. Voľky, nevoľky, prijali sme ich. Na dôvažok, bol tu aj moslimský sviatok, RAMADAN (presne pred rokom) a vtedy moslimovia idú do ich „džámií". Väčšina z nich robí čističov v úradoch, v domovoch pre starých... Aj u nás, v Sunbury, bola jedna škola, kde mali aj dvoch moslimov, nuž školu zavreli. Mnohí z nich robili upratovačov v domovoch pre starých, aj tam sa preniesol vírus. Bytovky okolo stredu mesta, činžiaky, sú plné moslimov, a aj tam sa začala epidémia.

V Austrálii vláda vynakladá peniaze na vakcinovanie, ale demokratický výber máš medzi, v prvom rade AstraZeneca a potom ďalšie, len nie Sputnik V, či čínsku vakcínu. Vraj AstraZeneca je najlepšia – vymysleli ju v Anglicku a prispeli k tomu Švédi, nuž musí byť dobrá. Že vyvolá aj trombózu, no aj to je demokraticky normálne. Je to len málo prípadov, ale uvážte, koľko pomôže. Je to ako prvá cena v lotérii „Lotto". Ako sa ti „zalomí". Mimochodom, pri hľadaní názvu pre túto vakcínu bolo trampôt. Meno muselo byť ľahké a všeobsažné. Nejakou „Alfou a Omegou" vo farmaceutskom priemysle. Prišli na to. Začína sa to s hláskou, písmenkom A a končí sa s písmenkom Z. Prvé a posledné písmo abecedy. A práve na tomto poli sa vedie strašný boj medzi vakcínami zo Západu a z Východu. Veď sa tu jedná o veľké miliardové zisky. A nie len to. „Východnou" vakcínou, lacnejšou vraj Číňania a Rusi chcú nastoliť na svet svoju globálnu domináciu. Predstavitelia chudobnejších krajín, hlavne z Ázie, Afriky... začali zase tvrdiť, že tu nejde o nič iné, ako genocídu nad ich obyvateľstvom a všetko kladú na vážky rasizmu, kolonializmu, apartheidu... lebo poznajú prax bývalých európskych impérií, kým zase slabučké hlásky neo – Malthuzianov sa z tejto pandémie tešia."Hovorili sme vám? Stalo sa".

Neviem ako je to tam v „starom" kraji, ale tu, do prednedávna platilo, že pri stretnutí sa podávajú ruky. Už nie. Teraz sa štopú lakťami. Najskôr skusovali s indickým skladaním si dlaní a uhnutím sa, ale to neprešlo. Neprešiel ani vojenský pozdrav, „salutovanie". Vraj je to militaristické a hlavne vraj komunistické. Hlúpostí neúrekom. Povedzme aj naše „Dámy z ulíc červeného svetla", cestou svojich odborových hnutí si dožadujú svoje. „Lockdown" ich vraj pripravil o zamestnanie, „normálny plat" a preto od vlády žiadajú pomoc. „Pomoc z nezamestnanosti". Fíha.

Školy prestali pracovať, podobne ako aj u vás a deti sa vyučovalo cestou „on line", z čoho sa nám vyďobkalo, že „Sedí doma na lajne" a ďobká do kompjutera.

Po námestiach novoliberálni poskokovia skackajú, dožadujú sa „slobody" a život beží. Zajtra im to zunuje. Rúška sme museli mať, ba odporúčali aj dve, tri, a „zelení" mlčali. Netrápilo ich, že tie rúška išli do riek, do mora, no ekologická katastrofa... Lietadlá sú tiež efektované. Nezadlho, ak chceš letieť do Európy, budeš tam sedieť, ako kozmonaut, v skafanderi. Pravá romantika.

Skorej som písal, že celá táto eufória je vlastne snaha „demokratických" mocipánov zabaliť svoju neschopnosť do rúška pandémie. Blíži sa nám veľká hospodárska kríza. Bohatí sú stále bohatší a chudobní, stále biednejší. V najbohatších krajinách sú biedári, bezdomkovia, „povaľači" pod mostami, v parkoch, po uliciach, ale nie sú vedomý svojho stavu. Ak sa sem, tam stane aj nejaký „protest", aj ten sa zvedie na lúpež. Chýba im ideológia. Idea byť človekom. To zatiaľ nepoznajú.

Čo sa len napočúvame, načítame... o nebezpečí Covidu, ale rovnako aj o jeho neškodlivosti. Mnohí, akože „veriaci" tvrdia, že v ich tele prebýva Hospodin a ničoho sa neboja. Veď Hospodin nebude zabíjať aj seba. Rozliční „fiškáli" študovali štatistiky a objavili, že od vzniku Covidu nikto už neumiera na „obyčajnú chrípku", ani na zápal pľúc, lebo politici celú pandémiu nafukujú a všetky tie prípady smrti dávajú do priečinka „Covid". Vraj pri pitvách doktori objavili, že tí mŕtvi neumreli priamo na Covid, či pre Covid, ale „s Covidom" a ten tam nebol závažný.

Zo všetkého vidíme, že tento vírus, maličký jednobunkový organizmus je múdrejší, ako všetci naši vedci a aj veľmi dobrý stratég. Vie sa „premundúriť" a mutuje v niečo iné. Kedy sa ho zbavíme? Vraj nikdy. Musíme si zvyknúť na jeho prítomnosť.

 

Ján Kulík, Austrália

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články