Kratak pregled istorije

Veda krochmelenia a pigľuvania

Spolok kulpínskych žien sa začína intenzívne priprávať na Predslávnosťové dni v Kulpíne, na ktorých sa 31. júla 2021 zúčastní so svojimi tradičnými akciami: tortiádou a svadobným programom. V tortárskom remesle sa kulpínske ženy dávno dokázali, vedia urobiť torty od výmyslu sveta a majú dokonca aj tzv. "Kulpínsku tortu". Naučili sa tiež robiť starodávnu kulpínsku (rovnakú ako aj petrovská) svadobnú "pártu" či mladuchin veniec a na dnešnej dielni sa učili "krochmeliť". Aby sukne pekne stáli, treba ich totiž správne naškrobiť. Je to opravdivé umenie a to vie kvalitne urobiť iba málo žien. Hložančanky sú v tom veľmi zbehlé, veď náš najmasovejší folklórny festival Tancuj, tancuj... vznikol z iniciatívy Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian a hložianske ženy sa každoročne usilovali svojich predstaviteľov predstaviť v tom najkrajšom svetle. S bohatou skúsenosťou obliekania a údržby kroja sa dnes ochotne rozdelili s kulpínskymi ženami. Početné účastníčky dielne „krochmelenia a pigľuvania" pozdravila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová.

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Veda krochmelenia a pigľuvania

 

Nárečové slovo krochmeľ sa vyskytuje aj v literatúre a napríklad Martin Kukučín písal, že boli: „...rukávy košieľ, nadudané od tvrdého krochmeľu". Tak tvrdo stáť musí aj tzv. „fodra" na dvoch spodných sukniach, ktoré sa obliekajú popod sukne „fodrošky". Na sviatočnom kroji musel totiž sedieť každučký detail.

A čo je fodra a čo fodroška? Kedysi existovali iba rovné sukne, ktoré boli iba nazberané v páse. Boli jednoduchšie, ľahko sa žehlili, dievka nemusela až tak veľmi dbať ako si sadá, ako kráča... No, ale, dievky sa vždy chceli hrdo nosiť a v parádení sa predbiehať a tak si vymýšľali módne novinky a jednou z nich bola fodra. Prišívala sa dolu na sukňu a potom vznikol aj názov fodroška. Tá fodra si však vyžaduje veľmi pozorné žehlenie a osobitnú pozornosť. Tvrdo naškrobená spodnička vie ženám nielen zničiť ponožky, ale aj urobiť rany na nohách. No, ale, pre krásu sa všeličo vytrpí. Ženy boli zvyknuté trpieť, takže si ľahko zvykli aj na široké sukne, ktoré ich síce v páse zvierali a boli ťažké, ale sa okolo nich pekne vlnili.

Najťažšie bolo naškrobiť a vyžehliť kroj. Na škrobenie sa používal krochmeľ, škrob, ktorý sa musel variť. Spodničky od neho stáli naozaj naširoko. Namiesto žehličky mali pigľajs, do ktorého sa v dávnej minulosti dali žeravé uhlíky a dlho sa pigľovali tie sukne, ktoré sa občas pri nepozornosti aj pripálili. Ak sukne spodničky, ktoré sa v Kulpíne volajú šlingerky, „chytili líšku", proces prania a žehlenia sa musel zopakovať. Keď nemali „krochmeľ" škrobili vo vode, v ktorej sa varili rezance.

O tom všetkom sa dozvedeli účastníčky dnešnej dielne krochmelenia v Kulpíne. Vzácne poznatky iste uplatnia v praxi, keďže veľmi pozorne počúvali a zvedavo sa pýtali.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články