Kratak pregled istorije

Nepopieraj netopiera

V Zichyho paláci v Bratislave 19. septembra 2022 boli odovzdané ceny a prémie Literárneho fondu za rok 2021. V kategórii pôvodnej literatúry pre deti a mládež prémiu získal Miroslav Demák za dielo Nepopieraj netopiera. Kniha poézie Nepopieraj netopiera z pera nášho súčasného slovenského autora pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave, ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí dokážu niekedy až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Napísala recenzentka knihy PhDr. Eva Sisková, ktorá dodala, že ilustrácie z pera Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto „uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti, keď kamarátom môže byť aj obed. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v tvrdej väzbe a má 71 strán. Autorovi blahoželáme!

 

Riaditeľ Litfondu Ladislav Szerdahély odovzdáva prémiu Miroslavovi Demákovi (foto Peter Procházka)

 

Riaditeľ Litfondu Ladislav Szerdahély odovzdáva prémiu Miroslavovi Demákovi (foto Peter Procházka)

 

Miroslav Demák (foto Peter Procházka)

 

Miroslav Demák (foto Peter Procházka)

 

Odmenení autori - z ľava: Karol Wlachovský za celoživotné prekladateľské dielo, Zdenek Melaník, Miroslav Demák a Johan Petr Butler Barrer (foto Peter Procházka)

 

Odmenení autori - z ľava: Karol Wlachovský za celoživotné prekladateľské dielo, Zdenek Melaník, Miroslav Demák a Johan Petr Butler Barrer (foto Peter Procházka)

 

Nepopieraj netopiera

 

Miroslav Demák

Môj kamarát obed

Hej,
boli tu aj iní kamaráti –
najmä zo školy.
Boli.
Ale tento,
ktorého som si teraz zvolil,
je mi kamarát
presne
po mojej vôli...

Že sa volá obed,
Čo je na tom?
Rýdzim zlatom
platili by zaň
ľudia hladní.
Takí, čo nejedli
trebárs dva dni.

Môj kamarát sa mení denne.
Raz je ako mäsko,
raz ako zemiaky
potom rezance,
klobásky, hrášok mladý,
fazuľka, kolienko – dobre vyúdené -
a keď som sám doma
celučičký je
z čokolády.

Kamarátil som sa s Jánom
aj futbal sme hrali spolu,
ale mi nechcel dať svoje holuby.
So Zuzkou sme svorne
chodili za školu,
no tá mi rozbila nos aj okuliare,
preto ju už viac neľúbim.

Je pravda, že sa kamarátim
aj s večerou a raňajkami,
ale to sú skôr nejakí vzdialení
príbuzní či známi
ktorí sa obedu
nevyrovnajú v ničom.
Pri jeho kráse
sú obyčajným gýčom.
S kamarátmi je to
všeobecne - bieda.
Keď si v kaši,
všetci sú radi,
každý len na seba hľadí
a žiaden ti nič nedá.

Povedzte mi preto
celkom úprimne,
kto by sa ešte – tak ako obed ¬–
obetoval za teba?
Kto by sa z čistého kamarátstva
dal zjesť,
dokonca bez chleba?

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články