Kratak pregled istorije

Šesťdesiatnička Anna Francistyová

Anna Francistyová, rod. Labátová sa narodila 30. septembra 1962 v Kulpíne. Základnú školu skončila v rodisku, stredoškolské vzdelanie získala v Báčskom Petrovci (vo vtedajšom Vzdelávacom ústredí Jána Kollára najprv všeobecné stredné vzdelanie, potom i usmernené – kulturologický odbor). Skončila štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde získala titul Diplomovaná profesorka slovenského jazyka a literatúry a prekladateľka. Od roku 1985 pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, kde zastávala i čelné funkcie v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet a týždenníka Hlas ľudu. K písaniu, ale aj spevu, tancu a divadlu mala blízko od základnej školy. Zanietene sa im venovala aj na petrovskom gymnáziu a v KUS Zvolen v rodnom Kulpíne.

 

Anna Francistyová

 

Anna Francistyová

 

Rok 1977 východoslovenské tance Keď sa Slovák ta do sveta poberal

 

Rok 1977 východoslovenské tance Keď sa Slovák ta do sveta poberal

 

Rok 1979 A. Labátová na Stretnutí v pivnickom poli

 

Rok 1979 A. Labátová na Stretnutí v pivnickom poli

 

Rok 1979 Nový Sad Zónová prehliadka

 

Rok 1979 Nový Sad Zónová prehliadka

 

Rok 1985 predloha Otčim Anna Labátová

 

Rok 1985 predloha Otčim Anna Labátová

 

Rok 1986 Ďuro Dandín

 

Rok 1986 Ďuro Dandín

 

Rok 1987 z predstavenia Katka

 

Rok 1987 z predstavenia Katka

 

K. P. Anna, pri príležitosti tvojho významného životného jubilea sa chcem s tebou zastaviť pri niektorých tvojich významných životných míľnikoch. Začneme chronologicky – od tých najvzdialenejších. Odmala si bola spevavá, ale aj usilovná a dobrá žiačka. Odmeny nevystali.

A. F. Za dosiahnuté úspechy v školách získala som okrem špeciálnych uznaní na súťažiach z jednotlivých predmetov i tri diplomy Vuka Karadžića: jeden v základnej škole v Kulpíne a dva v Petrovci – vo všeobecnom a potom i usmernenom strednom vzdelaní. K tomu pribudli i dve Novembrové ceny na fakulte v Novom Sade.

K. P. Stredná škola a usmernené vzdelanie – kulturologický odbor ťa usmernili aj na pódium.

A. F. Zapojila som sa hádam do všetkých sekcií v oblasti kultúry, ktoré v tom období boli na gymnáziu činné. Spevákov v tom čase nacvičoval Michal Struhár, folklórnu skupinu viedol Štefan Častven a divadlo režíroval Mr. Samuel Fekete. Už vtedy som sa zapojila aj do spolku Zvolen v rodnom Kulpíne. Najprv do speváckej a folklórnej sekcie, potom i do divadelnej. V tom skutočne plodnom období spievala som v dievčenskej speváckej skupine, vystupovala ako sólistka, tancovala v tanečnej skupine. Spomínam si, že kulpínsky spolok napríklad v roku 1979 na folklórnom festivale v Hložanoch mal až dve tanečné skupiny, realizovaný bol i veľmi úspešný celovečerný program Keď sa Slovák ta do sveta poberal. Ako sólistka som predstavovala KUS Zvolen na dvoch ročníkoch Stretnutia v pivnickom poli a to v rokoch 1979 a 1980.

K. P. Divadlo prišlo potom.

A. F. Najprv som v roku 1981 hlavnú ženskú postavu zahrala v hre O. Bosíka U nás taká obyčaj alebo Len aby sme v hanbe nezostali v réžii Jána Kopčoka. Divadlu som sa o pár rokov vrátila na pozvanie režiséra Michala Babiaka, ktorý svojimi vrcholnými predstaveniami zaradil Kulpín a jeho KUS Zvolen medzi najlepšie súbory toho času. Hrala som v jeho predstaveniach Ťapákovci (1984), Otčim (1985), Ďuro Dandin (1986) a Katka (1987). Za úlohu v hre Otčim na 16. Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny som v roku 1985 v Kovačici získala titul herečka večera a diplom za vynikajúci herecký výkon. Herečkou večera som sa stala i vďaka úlohe Angeliky v hre Ďuro Dandin na 17. PSODV v roku 1986, ktorá prebiehala v Kulpíne a Báčskom Petrovci. Tu som tiež získala i jeden z piatich diplomov za vynikajúci herecký výkon protagonistov mimo troch scén Divadla VHV. A aj za stvárnenie postavy Katky v zdramatizovanej rozhlasovej hre Miroslava Kriváka Katka na 18. PSODV v roku 1987 (Kulpín – Báčsky Petrovec) som bola vyhlásená za herečku večera. A spomeniem, že za mentorskej pomoci Michala Babiaka bola som ako predstaviteľka nášho spolku i na recitačnej súťaži.

K. P. Poďme na profesionálnu scénu, no nie na divadelnú, ale na tú pracovnú.

A. F. Mojím prvým a doterajším pracoviskom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade, kde som zamestnaná od 2. decembra 1985. Nastúpila som ako praktikantka redakcie Vzlet, postupne som sa dopracovala na post zástupkyne hlavnej a zodpovednej redaktorky časopisu Vzlet a úradujúcej šéfredaktorky Vzletu. Medzičasom som rok v tejto ustanovizni pôsobila ako jazyková redaktorka (zastupovala som kolegyňu na materskej dovolenke) a od roku 1994 som redaktorkou v redakcii týždenníka Hlas ľudu. Redigujem rubriku kultúry, bola som úradujúcou šéfredaktorkou Hlasu ľudu, toho času (ako už niekoľkokrát) zástupkyňou zodpovednej redaktorky Hlasu ľudu. Som nositeľkou niekoľkých výročných Cien Hlasu ľudu.

K. P. Novinár sa musí neustále zdokonaľovať.

A. F. Ako členka redakcie Hlasu ľudu absolvovala som roku 1987 Letný seminár slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca v Bratislave, novinárske kurzy v Nezávislom združení novinárov v Novom Sade, jazykové kurzy, ktoré vďaka spolupráci NRSNM, ASN a NVU Hlas ľudu viedol profesor Juraj Glovňa, a v októbri 2012 odborný seminár Aktuálne otázky printovej a televíznej žurnalistickej tvorby v Akadémii médií v Bratislave.

K. P. V novinárstve si inklinovala k tým tebe blízkym témam. Bývala si prítomná na prameni udalostí, predovšetkým na prehliadkach a festivaloch. Tam si ochotne podávala aj nápomocnú ruku.

A. F. Logickým pokračovaním mojej ochotníckej činnosti z čias mladosti je moja redaktorská pomoc organizátorom kultúrnych podujatí. Od roku 1998 ako členka Prípravného výboru Stretnutia v pivnickom poli (ako predstaviteľka Hlasu ľudu) a predsedníčka Komisie pre informovanie pripravujem festivalový bulletin, niekoľko rokov zaradom som takto pomohla v príprave bulletinu divadelného festivalu DIDA v Pivnici, jazykovou úpravou som pomohla vo finalizovaní niekoľkých čísel informátora Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Redaktorsky a jazykovou úpravou pomohla som vo vydaní publikácie Juraja Súdiho Môj život je tisíc piesní, Ľudmily Berediovej Stupavskej Julinkine uspávanky, so zostavovateľmi Miruškou Kočišovou a Alexandrom Bakom finalizujeme trojročnú prípravu zborníka 50 ročníkov prehliadky slovenských ochotníckych divadelných súborov, pomáhala som Jánovi Šimonimu v príprave kníh o festivale Zlatý kľúč, v zásuvke sú aj ďalšie rukopisy, ktorých autorom rada pomôžem ku kvalitnej finalizácii.

K. P. Bola si aktívna aj mimo pracovných záväzkov.

A. F. V jednom mandáte som bola členkou Výboru pre informovanie NRSNM, angažovala som sa v práci Matice slovenskej v Juhoslávii, bola som členkou Správnej rady a tajomníčkou MOMS Kulpín. Roku 2004 na slávnostnom Zhromaždení MSJ počas SNS mi udelili Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v MSJ. Dva mandáty som bola tajomníčkou Spolku vojvodinských slovakistov.

K. P. Ďakujem za rozhovor a k jubileu srdečne blahoželám!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články