Kratak pregled istorije

Tridsaťročné Poľnohospodárske múzeum

Podľa pravoslávneho kalendára dnes je Jovanjdan, čiže deň Svätého Jána Krstiteľa a práve tento deň si Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne určilo za svoj sviatok, svoju „krsnu slavu". V tento deň 20. januára 1993 sa totiž uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie a prijatý bol Štatút múzea. Otázka zriadenia poľnohospodárskeho múzea vo Vojvodine vznikla v roku 1979. Nastolil ju Vojvodinský spolok pre poľnohospodársku techniku, čiže niekoľkí milovníci starej poľnohospodárskej techniky a zainteresované poľnohospodárske firmy. Spolok v spolupráci s Novosadským veľtrhom zorganizoval v tom roku na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade výstavu starej poľnohospodárskej techniky, ktorá tam zostala aj ďalšie roky, keďže sa pre budúce múzeum nenašiel zodpovedajúci priestor. Napokon v roku 1991, keď zaniklo poľnohospodárske družstvo v Kulpíne, vypísaný bol konkurz na prenájom kulpínskeho kaštieľa s pomocnými budovami. O prenájom priestorov sa uchádzala Poľnohospodárska fakulta v Novom Sade s návrhom previesť areál na budúce poľnohospodárske múzeum.

 

Rok 1991, prvé dohovory: Dušan Lazić, Vladislav Medovarský, Dr. Branka Lazić, Stevan Gajinov, Dr. Ján Kišgeci, Dušan Vida, v drepe Slobodan Jovanović

 

Rok 1991, prvé dohovory: Dušan Lazić, Vladislav Medovarský, Dr. Branka Lazić, Stevan Gajinov, Dr. Ján Kišgeci, Dušan Vida, v drepe Slobodan Jovanović...

 

Rok 1992: Slobodan Jovanović, Stevan Gajinov, Ondrej Varga, Petar Gajdobranski, Todor Kolarski, pravoslávny farár Miloš Jevrosimov, Juraj Červenák, evanjelický farár Juraj Šefčík, Dr. Branka Lazić a Michal Dovičin (foto: Veselin Lazić)

 

Rok 1992: Slobodan Jovanović, Stevan Gajinov, Ondrej Varga, Petar Gajdobranski, Todor Kolarski, pravoslávny farár Miloš Jevrosimov, Juraj Červenák, evanjelický farár Juraj Šefčík, Dr. Branka Lazić a Michal Dovičin (foto: Veselin Lazić)

 

Ján Kišgeci pri parnom stroji na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, predtým ako stroj previezli do Kulpína

 

Ján Kišgeci pri parnom stroji na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, predtým ako stroj previezli do Kulpína

 

Tridsaťročné Poľnohospodárske múzeum

 

Výkonná rada APV tento návrh podporila a schválila prvotné prostriedky na obnovu areálu a jeho uvedenie do funkcie poľnohospodárskeho múzea. Žiaľ, myšlienka zriadenia poľnohospodárskeho múzea nebola ani vtedy plne zrealizovaná. Namiesto samostatnej muzeálnej inštitúcie, Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne začalo roku 1993 fungovať ako občianske združenie. V tom roku boli všetky muzeálne predmety, ktoré boli majetkom Spoločnosti pre poľnohospodársku techniku Vojvodiny z Nového Sadu, prevezené do Kulpína a odovzdané Poľnohospodárskemu múzeu. V ďalších rokoch s pomocou Múzea Vojvodiny a Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade pokračovala obnova objektov a postupná realizácia stálych expozícií. Dodnes ich je tam 16 a sú to výstavy o histórii pestovania chmeľu, pšenice, ciroku, konope, mliekarenstva, chovu dobytka, ošípaných, oviec....

V roku 2004 Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, spolu s jeho exponátmi a expozíciami, sa dostalo pod správu Múzea Vojvodiny z Nového Sadu. Milovníci dejín poľnohospodárstva, ktorí v Poľnohospodárskom múzeu dovtedy húževnato pracovali na vytvorení jednotlivých výstav založili Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo, aby mohli ďalej pracovať na vytvorení nových výstav a uchádzať sa o prostriedky. Toto združenie existuje od roku 2011 a jeho členmi sú prevažne odborníci, ktorí v roku 1993 stáli aj pri zakladaní Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Predsedom Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo sa stal doktor Ján Kišgeci, profesor Univerzity v Novom Sade vo výslužbe, ktorému sa v roku 2016, spolu s tímu odborníkov, podarilo inštalovať v múzeu ešte jednu expozíciu – o pestovaní kukurice. Profesor Kišgeci plánuje preregistráciu tohto združenia – mieni mu vrátiť pomenovanie Poľnohospodárske múzeum, keďže činnosť odborníkov, ktorí vytvorili expozície, je spätá s Poľnohospodárskym múzeom.

 

Areál Poľnohospodárskeho múzea v súčasnosti

 

Areál Poľnohospodárskeho múzea v súčasnosti

 

Posledné rozsiahlejšie práce na obnove rozľahlého kaštieľa boli realizované v roku 2009, kedy bola v tomto objekte zriadená expozícia štýlového nábytku. V nasledujúcom desaťročí sa konala iba najnevyhnutnejšia údržba celého komplexu a kaštieľ začal výrazne chátrať. Najnovšie, na sklonku roka 2022 sa začalo s rekonštrukciou krovu kaštieľa a expozície štýlového nábytku boli z kaštieľa vysťahované. Rekonštrukcia tohto kultúrneho majetku historického významu zahŕňala konzervátorsko-reštaurátorské a stavebno-remeselné práce. V tomto roku má nasledovať druhá fáza projektu, čiže rekonštrukcia fasády a interiéru.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články