Kratak pregled istorije

Mileva Marić Einstein

V tomto roku si pripomíname 75 rokov od úmrtia Milevy Marićovej, ženy, ktorá keby bola mužom, pravdepodobne by získala najvyššie svetové uznania z fyziky a matematiky. Keďže však bola ženou, o nej sa píše prevažne iba ako o prvej manželke Alberta Einsteina. No, aj keď patriarchálne vychovaná, predsa dláždila cestu feministickému hnutiu. Vo veku 19 rokov odišla do Zürichu, jedného z mála európskych miest, kde koncom 19. storočia ženy mohli študovať. Iste musela byť neuveriteľne silná a úporná, keďže sa dostala na prestížnu školu, ktorú si zvolila. Ako piata žena v dejinách školy zapísala sa na Polytechniku v Zürichu, kde študovala ako jediná žena svojej generácie. Prešla však dlhú a tŕnistú cestu, kým sa jej podarilo zapísať štúdium fyziky, keďže sa ani tam na študentky nepozerali s priazňou. Táto škola za 40 rokov prijala na odbor fyzika a matematika len päť žien a žiadnej z nich sa nepodarilo ukončiť štúdium a získať diplom. Mileva Marić dvakrát neuspela na ústnej záverečnej skúške, hoci mala z testov veľmi dobré známky, dokonca o niečo lepšie ako Albert Einstein. V roku 2018 zaradil BBC World Service Milevu Marić medzi 100 žien na svete, ktoré si zaslúžili oveľa viac, než im to uznali ich manželia, otcovia alebo iní muži.

 

Marićovci si roku 1895 kúpili dom v Novom Sade, na ulici vtedy zvanej Kisački sokak

 

Marićovci si roku 1895 kúpili dom v Novom Sade, na ulici vtedy zvanej Kisački sokak

 

V Novom Sade, na Kysáčskej ulici číslo 20, stále existuje rodinný dom Marićovcov

 

V Novom Sade, na Kysáčskej ulici číslo 20, stále existuje rodinný dom Marićovcov

 

Mileva Marić Einstein

 

Mileva Marić sa narodila v Titeli, v Báčke, v decembri 1875, v bohatej rodine. V tom čase bol Titel veliteľským centrom Vojenskej hranice habsburskej monarchie. Pri pôrode jej vykĺbili bedrový kĺb, takže ľavú nohu mala kratšiu. Jej telesný hendikep bol takmer nebadateľný, až kým neskôr nezačala krívať.

BBC World Service pred dvomi rokmi zverejnil interview s vedkyňou Paulin Gagnon, v súčasnosti zamestnanou v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku, ktorá sa dlhodobo venuje štúdiu života Milevy Marić. Táto Kanaďanka hovorí, že príbeh Milevy Marić ju zaujal, odkedy o nej prvýkrát počula.

"Bola vychovaná patriarchálnym spôsobom a očakávalo sa od nej, rovnako ako od jej matky, že zasvätí svoj život manželovi a bude podporovať jeho kariéru a že bude uprednostňovať jeho ambície pred svojimi," ozrejmuje Gagnonová.

Hoci mala na začiatku na vysokej škole dobré známky, Mileva nezložila záverečné skúšky. Paulin Gagnon sa domnieva, že sexizmus v tom zohral významnú úlohu, najmä po tom ako na konci štúdia otehotnela s kolegom, a to mimo manželstva. Albert Einstein sa s ňou odmietol oženiť, kým si nenájde prácu. Hoci v roku 1900 obhájil diplomovku, spočiatku si nemohol nájsť zamestnanie ani pokračovať v akademickej kariére. Zosobášili sa až v januári 1903. "Jediné, čo Mileva chcela, bolo vydať sa za Alberta, starať sa o ich deti a pokračovať s ním vo fyzike. Najlepšou šancou, ako to dosiahnuť, bolo pomôcť mu vybudovať si meno. Pravdepodobne preto sa jej meno neobjavuje na žiadnom Albertovom publikovanom diele, kým boli manželia," hovorí Gagnonová, ktorá to uzavrela po prečítaní ich korešpondencie.

Po rozvode sa Einsteinovci dohodli, že ak Albert získa Nobelovu cenu, Mileve ponechá peňažnú časť ceny, čo tiež môže byť dôkazom ich spolupráce. Ďalším dôkazom môže byť aj jej rukopis často viditeľný v Albertových dielach. „Keď sa stal slávnym a už ju nepotreboval, jednoducho ju opustil," hovorí Gagnon. Albert Einstein dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1921, keď už bol dva roky oddelený od Milevy a bol čerstvo ženatý so svojou sesternicou Elsou. Kým sa on vyhrieval na sláve, Mileva sa po strate prvého dieťaťa dostala do chronickej depresie, po čase aj do finančných problémov. Na dôvažok v roku 1930 ich mladšiemu synovi Eduardovi diagnostikovali schizofréniu. Starala sa však o neho do konca života, hoci v neskoršom veku utrpela niekoľko mozgových príhod. Zomrela v nemocničnej izbe 4. augusta 1948.

Milevin a Albertov starší syn Hans Albert, profesor hydrauliky na univerzite v Berkeley v Kalifornii podpísal, že má 23 diel, za ktoré ručí, že ich robili jeho rodičia spoločne. Podpisovali sa ako Einstein – Marity. Marity je maďarské slovo pre Marić. Medzi takto podpísanou prácou je aj tá, za ktorú Einstein dostal Nobelovu cenu – o fotoelektrickom jave.

Zdroj: https://www.bbc.com/serbian/lat/srbija-58061915

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články