Neobťažovať sa s rokmi a na starobu sa pozerať ako na radosť zo života, ktorú nám dal Boh i príroda – poradila vždy usmiata Branka Veselinović na včerajšej oslave svojich 101. narodenín. Narodila sa v Rakúsko-Uhorsku 16. septembra 1918 v Starom Bečeji. Vyše 80 rokov sa zaoberá herectvom a za túto svoju prácu, ako aj za humanitu, získala najvyššie uznania. Aj keď hrdo nosí titul najstaršej srbskej herečky, Branka stále neúnavne pracuje – píše, kreslí, cvičí gymnastiku, pomáha ľuďom v nešťastí... a všetko to robí s jej príslovečným úsmevom. Ešte vždy sa angažuje v humanitárnych podujatiach pre seniorov a deti, po ktorých vždy túžila a vlastné nikdy nemala. Je polyglot, hovorí anglický, ruský, nemecký, francúzsky a maďarský jazyk.
foto: facebook
Branka Veselinovićová svoj život sfarbovala optimizmom, pozitívnou energiou, silou a úsmevom. Životné „kríže" dôstojne znášala a ani v tých najťažších chvíľach sa nedala pokolísať. Aj dnes, keď vykračuje v ústrety svojim 102. narodeninám navštevuje detské mestá, nemocnice, penzistov, domovy pre seniorov... aby aj iným preniesla zo svojej radosti a vyrovnanosti, ktoré nosí v srdci. Preto o nej hovoria, že je ženou s hodvábnou dušou.
Za svoju prácu získala Rad práce so zlatým vencom, Nušićovu cenu za životné dielo, Sterijovu cenu, Vukovu cenu a ďalšie.
S manželom Mladjom, ktorý ju predišiel do večnosti pred piatimi rokmi a ktorý sa dožil 97 rokov, založili Fond Branky a Mladju Veselinović pre pomoc invalidným deťom. Branka od roku 1980 štyri roky bola ambasádorom UNICEF.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)