Metropolita Stratimirović

Nedeľná škola a petrovská knižnica

Dnes je Svetový deň kníh a autorských práv, ktorým sa prejavuje úcta voči tvorcom, vydavateľom, knihovníkom a kníhkupcom. Medzi dolnozemskými Slovákmi boli od pradávna kniha, tvorba, učenie a čítanie vysúvané na popredné miesto. Svedčí o tom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V tejto súčasnej podobe ona pôsobí od roku 1996, jej história je však 175-ročná a siaha až do roku 1845. V tom roku v auguste, vďaka Štefanovi Homolovi (1820-1881), vznikla v Petrovci Nedeľná škola a s ňou, ako jej súčasť, aj prvá knižnica s počiatočným fondom 150 kníh. Treba zdôrazniť, že petrovská knižnica patrí medzi najstaršie v Srbsku. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica o jeden mesiac staršia aj od novosadskej knižnice, ktorá bola založená v septembri 1845 a vo Vojvodine je od petrovskej staršia iba knižnica v Irigu. Knižnica, resp. Srbská čitáreň v Irigu, bolo prvé a najstaršie čitateľské stredisko vo všeobecnosti v Srbsku a bola založená 14. januára 1842.

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je v súčasnosti najväčšou slovenskou knižnicou v Srbsku, presnejšie najväčšou knižnicou s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku. Pravdepodobne je ona tiež najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Knihy do knižnice v čase jej zakladanie darovali početné významné osobnosti, medzi inými Ján Kollár, Karol Štúr, Michal Godra, Ján Kadavý, farár Ján Stehlo, učiteľ Beniamin Reisz, sám zakladateľ kaplán Štefan Václav Homola a mnohí iní.

Dnes už táto naša knižnica má vyše 50 tisíc kníh a medzi nimi sú aj skutočne vzácne raritné exempláre. Najstarším knižným pokladom je kniha v latinčine Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698, ktorá bola reštaurovaná a je aj patrične ochránená. Jej reštauráciu pred asi desaťročím vykonali v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Ďalším knižničným skvostom je lyricko-epická báseň Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832.

 

Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698 po reštaurácii v Martine (hore vľavo fotografia pred reštauráciou a vpravo po reštaurácii)

 

Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698 po reštaurácii v Martine (hore vľavo fotografia pred reštauráciou a vpravo po reštaurácii)

 

Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832

 

Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832

 

V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci ochraňujú všetky naše noviny a časopisy

 

V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci ochraňujú všetky naše noviny a časopisy

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články