Metropolita Stratimirović

Víťazstvo a strata

8. mája pred 75 rokmi bola ukončená II. svetová vojna. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad hrôzou, ale v tieto dni smútime aj nad veľkou, neopísateľnou stratou. Žialime za zmárnenými miliónmi životov, ale mnohí z nás aj za stratenou Juhosláviou. Pred štyridsať rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt. Tito dokázal takmer štyri desaťročia krotiť nebezpečný nacionalizmus, ktorý po jeho smrti vzplanul a ktorý pred tridsaťročím bol príčinou krvavého stroskotania posledných zbytkov „Titovej Juhoslávie". Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť 50 až 80 miliónov ľudí.

 

Víťazstvo a strata

 

Víťazstvo a strata

 

Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. Koncentračný tábor Osvienčim, Auschwitz-Birkenau, v Poľsku je symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších „národných nepriateľov". Nepriateľmi boli iba preto, že boli príslušníkmi iného národa a iného vierovyznania.

Vraždení boli bezcitne, brutálne, zversky... v plynových komorách, spaľovaním, zastrelením; asi 200 000 väzňov v Osvienčime zomrelo na následky chorôb, podvýživu, týranie, alebo ako obete lekárskych pokusov, ktorých hrôzu si ťažko možno čo len predstaviť.

Nacionalistické a fašistické vášne aj v súčasnosti tlejú. Nedovoľme im, aby sa rozhoreli.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články