Metropolita Stratimirović

Prvé maturantky petrovského gymnázia

Vie poštekliť našu zvedavosť stará fotografia, na ktorej je pekná mladá dievčina, zvlášť keď ju dostaneme bez vysvetlenia a o nej nič nevieme. Z druhej strany fotografie je predsa pár údajov, a to je teda počiatočná stopa. Potom sa už klbko rozplatá. Z druhej strany fotografie sa uvádza rok 1927, Petrovec, gymnázium, priezvisko Šepráková a v podpise meno Zuzana. V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. Bolo tam päť dievčat, z nich dve Zuzany, všetky v rovnakej rovnošate. Dievčina z fotografie by mohla byť Zuzana Štrbová. Keď sa nazrie do Pamätnice – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, tam uvádzajú: Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci. Žije v Rijeke. Pamätnica vyšla tlačou roku 1969.

 

Foto: Jaroslav Grňa

 

Foto: Jaroslav Grňa

 

Foto: Jaroslav Grňa

 

Prvé maturantky petrovského gymnázia

 

Prvé maturantky petrovského gymnázia

 

Zaujímavosťou je, že z tých prvých piatich maturantiek, až tri sa odsťahovali na Slovensko a jedna do Chorvátska. Najstaršia z nich bola Katarína Kaňová, narodená 1906 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade a odsťahovala sa do Bratislavy. Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku, tiež zakončila učiteľský kurz v Novom Sade a tiež sa odsťahovala do Bratislavy. Zuzana Sirácká sa narodila roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no v roku 1969 keď Pamätnica vyšla, už bola nebohá. Mária – Juliana Šišková bola najmladšia, narodená v roku 1909, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade a tiež sa odsťahovala do ČSSR.

To čo na základe pohľadnice nateraz zostáva neznámou, je meno A. Šepráková, ktorá sa nenachádza na tablo a ani na zozname prvých a ani ďalších niekoľkých generácií a na pohľadnici sa uvádza, že bola žiačkou III. ročníka.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články