O našich dušiach, Dušičkách a panychíde

Dnes je sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih (1. november) a zajtra 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Sviatok Všetkých svätých je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas dnešných omší pripomínali svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život. V evanjelických kalendároch sa tento deň uvádza ako Všechsvätých, no nie je označený červenými písmenami, teda v kostoloch služby Božie nebývajú. V niektorých kalendároch je zajtrajší deň označený ako Pamiatka zosnulých – Dušičky (aj v našich starších evanjelických kalendároch sa tak uvádzal) a tento deň by mal byť venovaný spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Ak ste teda dnes nenavštívili cintorín, zajtra, ale aj v ďalšie dni, je na to tiež vhodná príležitosť. Evanjelickí veriaci si pamiatku na zosnulých prakticky uctievajú počas celého novembra a pravoslávni veriaci si svojich blízkych zosnulých pripomínajú v tzv. zadušnice, dušičky, ktoré pripadajú vždy v sobotu a je ich rovnako ako i ročných období - štyri. Jesenné - Mitrovske zadušnice sa svätia v sobotu pred Mitrovdan (8. november), takže v tomto roku budú v sobotu 5. novembra.

 

O našich dušiach, Dušičkách a panychíde

 

Je snáď menej podstatné v ktorý deň odídeme navštíviť cintorín, dôležitejšie je spomínať si na drahého nám zosnulého. Kým si na neho niekto pamätá, tak vskutku nie je skutočne mŕtvy, vtedy ho celkom nestrácame, a to je dôležitá súčasť smútenia. Lebo, ak aj smrťou život končí, nekončí ňou aj náš vzťah so zosnulým. Na cintorínoch preto s vďakou spomínajme na to, čo pre nás v živote znamenal. Tento deň nás má zároveň viesť aj k myšlienkam na večnosť a našu pominuteľnosť; na to, že aj my kráčame v ústrety k nebeskému kráľovstvu, kde máme nádej sa stretnúť so svojimi milovanými, ktorí nás na tejto ceste predišli. https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2010/pamiatka-reformacie-a-pamiatka-zosnulych

Cirkev oddávna so sviatkom Všechsvätých spája nádej na vzkriesenie. Tento deň by teda nemal byť dňom strachu či smútku, ale dňom radosti a nádeje vo večný život. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.

Pravoslávni veriaci v Srbsku na zosnulých spomínajú aj počas bohoslužieb, keď sa slúži tzv. „pomen" a „parastos". Panychída (srb. daća, podušje, parastos) je spomienková bohoslužba za pokoj duše zosnulého.
Panychídy sú aj rituálne hostiny na hrobe zosnulého. Obvykle sa konajú v priebehu prvého roka po smrti jednotlivca: prvé ráno po pohrebe, potom po siedmich a štyridsiatich dňoch, po uplynutí šiestich mesiacov a po roku. Ako sa verí, vtedy živí môžu pomôcť zosnulému, alebo jeho duši, pretože sú domnienky, že sa v čase konania panychídy nadväzujú kontakty s mŕtvymi. Na pravoslávnych hroboch preto neraz možno vidieť jedlo.

Panychídy, ktoré patria k predkresťanským tradíciám, pravoslávna cirkev toleruje a prijíma ako súčasť ich rituálov. Písal o tom Dušan Bandić v knihe „Tabu pri tradicionalnoj kulturi Srba" (Beograd 1980). Panychída prenesene znamená smútočnú slávnosť vôbec.

 

Katarína Pucovská