Metropolita Stratimirović

Drevená koza

„Bolo to raz v takej tuhej zime, aké kedysi bývali na našej rovine, keď od tuhých mrazov pukali stromy a okná a na poliach aj vahadlové studne... Raz sa v takejto treskúcej zime vybrali petrovskí poľovníci na postriežku k dnešnému Pálenkášovmu sálašu pri starej varadínskej ceste. Ktosi priniesol zvesť, že sa v kysáčsko-petrovskom chotári poneviera medveď a že zabil nielen ovce, ale napádal aj ľudí a priblížil sa vraj i k sálašom v časti chotára Drágovo." O tom a všeličom inom píše Viera Benková vo svojej najnovšej knižke Drevená koza – Povesti a príhody z Petrovca, v úvode ktorej ozrejmuje: „Keď som v detstve spolu s rodičmi bola utiahnutá počas tuhej zimy v zadnej izbe nášho nabíjaného hlineného domca, v časoch, keď sa za tmy svietilo petrolejkami a vykurovali pece kukuričím, nie div že si rodičia vždy, aby ma zabavili i susedove deti, zaspomínali na svoje detstvo alebo detstvo starých rodičov. V Petrovci, ale aj v iných našich slovenských prostrediach na Dolnej zemi, rozprávali sa mnohé tu zhrnuté povesti. Boli to spomienky na dávne časy našich predkov..."

 

Drevená koza

 

Tých spomienok je v tejto knižočke 28. V poslednej z povestí, ktorú autorka pomenovala Medveď v Petrovskom chotári!, hore začatý príbeh o medveďovi spisovateľka ďalej takto rozvíja: „Poľovníci veru neváhali hneď sa vybrali na poľovačku, ale obchádzajúc polia v spomenutom chotári nepostretli tam nikoho, ani len zajačika, ba ani hladnú srnku a nieto ešte medveďa! Preziabnutí a uzimení utiahli sa radšej na sálaš, ktorý stál neďaleko starej varadínskej cesty. Tam pri dobrej pálenke besedovali do noci a takí rozohriati pálenkou náruživo rozprávali svoje poľovnícke zážitky. Vtom sa zvonku začul akýsi mumlavo-hrozivý hlas. Všetci stŕpli a spozorneli, ale sa k činu nemali. Iba Ondrej Krivák nelenil, obliekol si teplú huňu, ktorú našiel zavesenú na klinci v pitvore, natiahol šubu na hlavu a do ruky schytil poľovnícku pušku a hybaj von... Za ním vyšiel aj mladý Lomen, ale už ho nedobehol. Krivák prekráčal sťažka sviežo napadaný sneh a mal namierené k zasneženým kríkom, ktoré sa črtali v diaľke. Keď podišiel bližšie k nim, znovu sa začul mumlavý dutý hlas, nuž neváhal a vystrelil. Vtom dobehol i Lomen, odhrnuli zasneženú kopu sena, ale pod snopmi našli iba starú cigánsku basu. O medveďovi nebolo ani chýru, ani slychu!... Trafený ´medveď´ bola teda basa kysáčskych hudobníkov, ktorí sa po veselom silvestrovaní v Petrovci vracali neskoro v noci domov, zastavili sa na salaši lebo začalo husto snežiť a zostali tam do rána. Dlho nik nechodil lebo husto snežilo, pálenky – výslužky mali dosť tak sa im neponáhľalo. Iba po dvoch dňoch ich akýsi známy vzal do saní a odviezol do Kysáča. Na basu celkom zabudli.. Ale Petrovčania veru nie. Po dnes ju mnohí spomínajú..."

Knihu Drevená koza vydal MOMS Petrovec ako 2. zväzok v edícii Z literárnych záhonov.
Na bezmála sto stranách čitateľ sa z nej dozvie všeličo z dávneho Petrovca. Povesti, ktoré sa možno raz stali... a možno aj nie...sú rozdelené do troch celkov a ich názvy napovedajú o obsahu: Povesť o plti, Kňazove humná, Popova ulička, Stratená kobyla, Smelá Zuza, Hévis, Zmok, Krížne cesty, Povesť o boji s Turkami, Matej Bickoš, Turek a Samove čižmy, Koniar Vida, Priadky, Poľné studne a ich príhody, Kolporátova studňa, Revolúcia čili búna v roku 1848, Drevená koza...

Ilustrátorkou knihy je Mária Štefanková z Nadlaku. Kniha má mäkkú väzbu, je malého formátu a vyšla v náklade 500 kusov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články