Michal Harminc

Viere Benkovej k životnému jubileu

Dané sú nám talenty. Sme nimi poverení, ale aj povinní rozvíjať a presadzovať tie danosti. Ak je niekomu daný talent „pera", treba s radosťou a zodpovedne brať ten dar, zdokonaľovať ho a cibriť. "Vysloviť seba a byť tvar slova,/zrkadlo vody, korienok semena,/ston zeme v kŕči/Venušinho lona;/vysloviť seba a kožu odhodiť..." Kožu odhodiť, pritom však májový ošiaľ v srdci stále nosiť a trebárs aj niekedy namiesto soli, do polievky lásky, prisýpať slané, pálivé slzy... lebo, "človek je od nepamäti/na zemi,/na pleciach nesie/ zrkadlá vesmírov;/až raz padne na kolená,/záhadou podlomený." Záhadou bývame podlomení a zraňovaní, no predsa ten život, prírodu, dar lásky a ľudí si treba vážiť, lebo „zem duní, zem sa otriasa,/hromží a vyhráža;/zápasia blesky divoko,/pšenica hrivou potriasa;/je pokorná sťa roľníkova túžba:/sypať a žiť-/žiť a sypať... Túžime žiť, no príroda je mocná, dokáže nás raz pokoriť, inokedy však potešiť, sypať a nasýtiť... Treba si v každej situácii vážiť ten „vzácny, celistvý, krehký svet"... Všetky tieto filozofické úvahy a rady do života nachádzame v tvorbe Viery Benkovej, ktorá v týchto dňoch oslavuje životnú osemdesiatku a ktorá dodnes úspešne rozvíja svoj dar „pera". Nech jej to trvá. Široké pole do ďalších rokov!

 

Viere Benkovej  k životnému jubileu

 

Viera Benková s dcérami a zaťom

 

Viera Benková s dcérami a zaťom

 

Ľudský život je dar, ale je to aj úloha. Hľadať účinnejšie riešenia a každodenne spočitovať malé požehnania. Treba pozerať a načúvať a neprestať sa zvedavo pýtať. Neučičíkať sa, byť bdelí a bojovať za svoj národ, za zachovanie identity a dedičstvo otcov. Ono je zdrojom poučenia, historického vedomia, vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a národnej hrdosti. Prispieva nielen ku kultivovanosti občanov, ale podieľa sa aj na ekonomickom rozvoji. Viera Benková to dávno pochopila a o tie životné múdrosti sa s čitateľmi chcela rozdeliť. Neúnavne písala, hľadala údaje v archívoch, v pamäti národa, kronikách, v spomienkach, ale aj vo svojom srdci. Čo zistila, zverejnila. Trebárs bez honoráru. A v posledných desaťročiach často práve tak bývalo. Nerobila teda prvorado za peniaze. Naučila sa žiť skromne. A keďže slávu nepotrebovala, zrejme to akési vyššie, šľachetné pohnútky stále budili jej tvorivé nepokoje. Neodmietala ani podať nápomocnú ruku. Práca s ľuďmi, srdečnosť v komunikácii, široké obzory, dobroprajná kritika a ochota pomoci jej tak zaistili rešpekt nielen spoluobčanov a čitateľov, ale aj vedeckej a literárnej verejnosti. O tom všetkom svedčil i stredajší literárny večierok v slávnostnej sieni gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý spoločne zorganizovali k autorkinej osemdesiatky MOMS Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Úvodom literárneho večierka oslávenkyňu a hostí privítala riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Anna Medveďová. V mene organizátorov sa prihovorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová a riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová Leskovac. Potom už odzneli pôsobivé prednesy z tvorby Viery Benkovej, o ktoré sa zaslúžili Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková Majerová a Viera Dorčová Babiaková. Referáty z pera popredných vedkýň, profesoriek a spisovateliek Dr. Etely Farkašovej, Dr. Jarmily Hodoličovej a Annamárie Boldockej Grbićovej voviedli početných prítomných do tajov mnohých spisovateľských komnát Viery Benkovej. O jubilantke trochu inak príspevok napísala Katarína Melegová Melichová a v ňom zmapovala Benkovej aktivity predovšetkým na matičnom, národnom a spoločenskom poli. Na záver večierka o tom nenapísanom a ukrytom medzi riadkami, v závinoch pamäte, ale aj tom osobnom, oslávenkyňu vyspovedal redaktor Hlasu ľudu Jaroslav Čiep. Viera Benková aj tentoraz pútavo a neraz žartovne hovorila o prejdenej životnej dráhe a svojich kritických náhľadoch na súčasnú dobu, súčasnú literatúru, rýchly spôsob života, narýchlo napísané verše...

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Viere Benkovej k životnému jubileu

 

Lahodnými tónmi večierok obohatili žiaci petrovského gymnázia: gymnaziálne spevácke kvinteto, Matija Čičovec, Martin Ján Javorník, Damjan Kalko a Martin Červený.

Na záver večierka odzneli blahoželania prítomných. Pozdravnú báseň spisovateľa Daniela Pixiadesa z Kanady predniesla redaktorka RNS Katarína Pucovská a po nej sa prihovorili hostia zo zahraničia: Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Dagmar Mária Anoca, poetka a univerzitná profesorka z rumunského Nadlaku. S kyticami v rukách v dlhom rade stáli ďalší gratulanti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články