Michal Harminc

IN MEMORIAM – Ferenc Kovač

Veľký skladateľ a dirigent Ferenc Kovač bol jedným z najvýznamnejších hudobných skladateľov, ktorí vyrástli z tejto našej vojvodinskej nížiny. Narodil sa 19. augusta 1948 v Debeljači, v Kovačickej obci. Odrastal teda v multikultúrnom prostredí, kde žije najviac Slovákov, ale aj asi štyri tisíc Maďarov, päť tisíc Srbov, tritisíc Rumunov... Po vyštudovaní na hudobnej fakulte v Belehrade svoju pracovnú kariéru začal v roku 1969 v Rádiu Nový Sad, kde mu tá kultúrna a jazyková rozmanitosť pomohla v úspešnej spolupráci so srbskou redakciou a tiež všetkými menšinovými redakciami pôsobiacimi v tomto verejnom servise. Často dirigoval pri mnohých slovenských hudobných podujatiach a festivaloch a podpísal sa aj pod mnohé úpravy slovenských skladieb. Získal množstvo ocenení a najvýznamnejšie z nich je UNICEFova Cena za mier, ktorú mu v roku 2006 odovzdali v rumunskom Onești za celkovú prácu v oblasti detskej hudby.

 

IN MEMORIAM – Ferenc Kovač

 

Hudobný producent, hudobný redaktor, skladateľ, aranžér a dirigent Ferenc Kovač zomrel včera v Novom Sade po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 74 rokov. Svoju pracovnú kariéru začal ako basgitarista Tanečného orchestra v Rádiu Nový Sad, potom ako klávesista a producent a v rokoch 1998 až 2002 ako dirigent toho istého súboru. V roku 2011 odišiel do dôchodku.

FASCINATION, Ferenc Kovač a tamburášsky orchester Vojvođanski tamburaši so sólistom na harmonike Ondrejom Maglovským na koncerte 09.12.2008.godine u Štúdiu M RTV v Novom Sade.

 

 

Už na štarte svojej skladateľskej kariéry spolupracoval s veľkými hudobnými menami a dokázal sa ako vrcholný hudobník. Mal dvadsať rokov keď v roku 1969 na Mládežníckom festivale v Subotici jeho skladba Prolaze godine získala prvú cenu publika. Text napísal Kornelije Kovač a interpretom bol Dalibor Brun.

 

 

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články