Milan Hodža

Literárny prípitok jubilantom

V pondelok 5. júla 2021, vo sviatok Cyrila a Metoda a pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, si v Kulpíne pripomenuli jubileá významných osobností, ktoré sa zapísali do dejín tejto osady: Daniela Pixiadesa (90), Jána Kišgeciho (80), Michala Ďugu (70) a Michala Babiaka (60). Večierok usporiadali portál kulpin.net, MOMS Kulpín a Spolok kulpínskych žien. Autorka večierka Katarína Pucovská privítala prítomných a o tradičných podujatiach PDvK a Kulpínskej svadbe sa na úvod zmienila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová a predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža. Najstarší jubilant Daniel Pixiades sa narodil práve 5. júla roku 1931 v Kysáči a v Kulpíne pôsobil v období rokov 1952 – 1962. O ňom hovorila spisovateľka Viera Benková. Na spoluprácu s Jánom Kišgecim si zaspomínala Tatiana Mitićová, o Michalovi Ďugovi hovoril Vladimír Valentík a esej Michala Babiaka prečítala Viera Dorčová Babiaková.

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

Literárny prípitok jubilantom

 

V memoárových zápiskoch, opisujúcich odchod z Kulpína Daniel Pixiades sa vyznáva: V ňom som strávil najkrajšie chvíle svojej mladosti. Tam som sa stal básnikom, bol napájaní zo žriedla lásky a duševne sýtený radosťou. To všetko mi chýbalo v ďalšej časti života.

Teraz zisťujem, že tá radosť, ktorú som pociťoval pri odchode z tejto dediny, bola iba chvíľková. Zradil som tým svoj myšlienkový svet, lebo nikdy viac som už nebol na svojom a medzi svojimi. Bez ohľadu na zjavné úspechy, stal som sa cudzincom v každom inom prostredí. Získaval som síce uznania z rôznych oblastí: zo školstva, literatúry, spoločenských aktivít... ale akoby ten úspech vždy patril niekomu inému. V Novom Sade som bol „akýsi Slovák", v Karlovciach „Tót", v Čiernej Hore „nejaký Vojvodinčan" a tu v Kanade „emigrant", ktorý svojim akcentom zavše aj úsmevy vyláka.

Báseň Daniela Pixiadesa Skutočnosť alebo... ktorá bola zverejnená pred 65 rokmi v Hlase ľudu 7. marca 1956 na včerajšom literárnom posedení zaznela v prednese Zorana Mitića.

Obrázky z detstva sú natrvalo uchované nielen vo vedomí, ale aj v srdci ako špecifické duchovné bohatstvo, ktoré vypĺňa človeka v čase a nečase, vtedy keď mu treba nabrať sily na prežitie alebo do nejakého osudového životného boja. Samozrejme, tie obrázky sú aj pamiatka na ťažký, ale predsa čistý život našich predkov – napísal vo svojom texte Kniha - okno do sveta Ján Kišgeci.

Našťastie v rodičovskom dome sú ešte veci zo zašlých čias: na stole je prestretý prekrásny biely obrus s preberanými pásmy, za dverami na klinčeku visí uterák, na povale sa povaľujú vrecia...Poňvy, do ktorých sa triasli jahody, konopné panťušky, deväťpolové gaty sú tiež pamätníkmi ani nie tak dávneho, skôr ďalekého a takmer už zabudnutého spôsobu života , ťažkého síce , ale nášho, čistého a úprimného života. Jeho hodnotu, význam i krásu si človek uvedomí iba vtedy, keď z vlastných spomienok začne stierať patinu, ktorá sa zákerne pokúsila zmocniť obrázkov natrvalo vrytých do pamäti v detstve. – takto o konopách v knihe Konoplji hvala (Konope vďaka) píše profesor Kišgeci.

Báseň Michala Ďugu Pod nechtom popol zverejnenú v zbierke Krok vydanej v edícii Tvorba roku 1979 predniesla Tatiana Mitićová.

Básne jubilanta, sedemdesiatnika Michala Ďugu inšpirovali ďalšieho hosťa večierka, ďalšieho sedemdesiatnika Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, ktorý doteraz skomponoval vyše päťdesiat piesní, z čoho väčšinu na text Michala Ďugu. Prvá pieseň, ktorá odznela: Studnička strieborná bola striebrom ocenená, čiže získala druhú cenu na Festivale populárnej hudby Zlatý kľúč. Zaspievala ju kulpínska rodáčka Elenka Demrovská. Tá pieseň odznela ako hudobný darček Michalovi Ďugovi. A druhú pieseň Tvár jesene, ktorú zaspievala a pod ktorú sa ako skladateľ ale aj ako textár podpisuje Vladimír Kováč venovali všetkým oslávencom.

Michal Babiak, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg, sa narodil 14. decembra 1961 v Kulpíne. Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje aj divadelnej a opernej réžii (režíroval okolo sto inscenácií na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku a Slovinsku). Veľa píše a vydal už niekoľko kníh. Skutočne emotívne pristúpil k písaniu eseje Orffovo inštrumentárium v Kulpíne – Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa v reflexii Miliny Sklabinskej za ktorú pred dvomi týždňami získal Cenu Nového života. Je to autorova úvaha v obrazoch o Martinovi Kmeťovi, podivínovi, ktorý predbiehal dobu, géniovi, ktorý neuznával hranice konca taktu. O človeku „ktorý bol tak výnimočný, že sme si ho možno ani nezaslúžili". Prítomní si pozorne vypočuli esej, pričom sa veľmi dobre bavili.

Po príspevku o hudbe trefne zapadla pesnička v predvedení Zorana a Iris Mitićovcov.

Na záver sa prihovorili aj dvaja tam prítomní jubilanti: Ján Kišgeci a Michal Ďuga, ktorí sa poďakovali za krásny príjemný večierok strávený v areáli Poľnohospodárskeho múzea.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články