Milan Hodža

IN MEMORIAM – Ján Kmeť (1951 – 2021)

V jubilejnom roku, v ktorom oslavoval svoje sedemdesiatiny a po tom, ako vlani oslávil štyridsaťročnicu speváckej kariéry, náhle a nečakane pozemskú púť opustil rozhlasový sólový spevák Ján Kmeť z Báčskeho Petrovca.

 

IN MEMORIAM – Ján Kmeť (1951 – 2021)

 

IN MEMORIAM – Ján Kmeť (1951 – 2021)

 

IN MEMORIAM – Ján Kmeť (1951 – 2021)

 

Ján Kmeť pochádzal zo známej Kmeťovej rodiny, ktorej korene siahajú hlboko do dejín Kulpína. Jeho prastarý otec bol v Kulpíne významným kultúrno-osvetovým pracovníkom a jeho starý otec Martin Kmeť (1889 – 1970), učiteľ-kantor, sa už narodil v Kulpíne, kde je aj pochovaný. Keďže však ako učiteľ a levíta pôsobil vo viacerých školách, aj jeho štyri deti sa narodili v rôznych slovenských prostrediach. Jedno z nich, otec zosnulého, akademik Ján Kmeť, sa narodil v Slovenskom Aradáči (1927 – 2003), žil a pôsobil v Novom Sade, kde aj zomrel a pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci. Jeho jediný syn Ján odrastal teda v Novom Sade, tam sa školil a tam neskôr aj pracoval, no ako dôchodca sa s rodinou presťahoval do Báčskeho Petrovca. Aktívny však zostal tak v novosadskom KC P.J. Šafárika, rovnako aj v novosadskom cirkevnom spevokole, s ktorými nahral niekoľko CD nosičov. Novosadský rozhlas vlastní tiež šesť sólový piesní, ľudoviek, v predvedení Jána Kmeťa. Okrem aktivít v novosadských zboroch, v Petrovci sa zapájal do práce KUS Petrovská družina. Tak v auguste tohto roku vystupoval na niekoľkých podujatiach s mužskou speváckou skupinou, ktorú viedol Ondrej Maglovský.

Ján Kmeť mal rád spev a preto nie div, že rád chodieval do Kulpína, k starým rodičom, ktorí sa do tejto dediny presťahovali vo vojnovom období a po tom, ako sa zamestnali na škole v roku 1944. Starý otec, učiteľ a kantor Martin Kmeť a stará mama Emília Kmeťová rod. Demčáková vnukovi Jankovi vštepili lásku k ľudovej piesni. Neboli to teda stratené letá.

 

 

Ján Kmeť bude pochovaný 5. októbra 2021 na petrovskom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články