IN MEMORIAM – za Annou Labátovou

Každý z nás píše históriu svojím životom. Anna Labátová svoju časť histórie už dopísala. Taký je ľudský osud. Napísať čo treba a potom dať bodku. Kým však písanie tej histórie trvá, treba byť zodpovedný, písať svedomite a využívať dané nám hrivny. „My ľudia sme povinní naše schopnosti, dané nám od Pána Boha, využívať v službe našim blížnym. Schopnosti, ktoré máme, to je obrovský kapitál, ktorý nám Pán Boh dal. Je to veľký Boží dar. S bohatstvom sa to nerobí tak, že sa zakope do zeme a ďalej sa nevyužíva. Zverený kapitál treba rozmnožiť," uviedol Mgr. Ján Vida, ev. farár z Báčskeho Petrovca v rozlúčkovej kázni zdôrazňujúc, že Anna Labátová, tie hrivny, ktoré narodením do vienka dostala, úspešne využívala a rozmnožovala.

 

Anna Labátová (foto Andrej Širka)

 

Anna Labátová (foto Andrej Širka)

 

„Podobenstvo o hrivnách (Mt 25, 20-21) nám hovorí o tom, že Boh ľudom nielen dal pri narodení rôzne schopnosti, hrivny a talenty. On sa raz na konci nášho života bude pýtať, čo sme s nimi urobili, ako sme s nimi zaobchádzali, ako ich využívali a rozmnožovali," podčiarkol Ján Vida, ktorý vykonával pohrebnú počestnosť, keďže sa kulpínsky ev. farár toho času nachádza na dovolenke. Anna Labátová po ukončení základnej školy v Kulpíne a gymnázia v Petrovci, pokračovala v školení na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Magisterský titul obhájila v oblasti ochrany rastlín. V tejto oblasti je aj spoluautorkou niekoľkých kníh, medzi iným s prof.Dr Stevanom Jevtićom vydala knihu „Agroekološki uslovi gajenja pšenice i kukuruza u Vojvodini". Bola aktívnou členkou v novosadskom Šafárikou a tiež členkou spevokolu evanjelického cirkevného zboru v Novom Sade. Pracovala v niekoľkých podnikoch: Elan v Srbobrane, Radonja v Sisku a vo vojvodinskej vetve Republikového hydrometeorologického ústavu so sídlom v Sriemskej Kamenici. Počas pôsobenia na poslednom pracovisku pravidelne spolupracovala s Novosadským rozhlasom a do programu prispievala hláseniami o stave plodín a agrometeorologických podmienkach.

 

IN MEMORIAM – za Annou Labátovou

 

IN MEMORIAM – za Annou Labátovou

 

Anna Labátová sa narodila 25. marca 1945 v Cerići, rodičom otcovi Jánovi a matke Zuzane rodenej Širkovej. Avšak, hneď po ukončení II. sv. vojne, keď mala iba niekoľko mesiacov, rodina Jána Labáta sa z dočasnej práce v Chorvátsku vracia do Kulpína. Bola zo štyroch detí svojich rodičov – najstaršia Zuzana, potom ona, Mária a Ján. Do manželstva nevstupovala. Žila v Novom Sade. Usnula spánkom smrti 5. augusta 2020 keď sa dožila 75 rokov, 4 mesiace a 11 dní. Jej telesné pozostatky sú uložené do rodičovskej hrobky v Kulpíne.

Popri nezabudnuteľných udalostiach v živote každého z nás sú aj nezabudnuteľní ľudia. Stretli sme sa s nimi v živote a oni sa nám zapísali hlboko do srdca. Taký človek môže zomrieť, ale v našich stálych spomienkach žije ďalej.

Česť jej pamiatke!

 

Katarína Pucovská