Staré názvy

Barbara

Dnes, 4. decembra, má meniny Barbara, Barbora. U nás je to zriedkavé ženské meno. No, častejšie sa stretneme s „barborou", čiže basou, v skutku hudobným nástrojom kontrabasom. Sú aj „barborky". Podľa starodávnych zvykov sa v dnešný deň, na Barboru, strihajú barborky – konáre z čerešní, višní, sliviek, zlatovky (zlatý dážď – forzítia), trnky či orgovánu, ktoré na Vianoce zakvitnú. Konáriky treba strihať šikmým rezom a vložiť do vázy s vodou, ktorú pravidelne vymieňame. Barbara je aj známa, prekrásna báseň, ktorú napísal Jacques Prévert. Báseň je o láske a francúzskom meste Brest, ktoré nemecké nacistické vojská v druhej svetovej vojne zrovnali so zemou. Ponúkame báseň Barbara v preklade Vladimíra Reisela a Barbaru v prednese Radeho Šerbedžiju.

 

Barbara

 

BARBARA Jacques Prévert

Spomeň si Barbara
Nad Brestom bez prestania pršalo toho dňa
A ty si kráčala usmievavá
Premoknutá radostná a hravá
V daždi
Spomeň si Barbara
Pršalo bez prestania nad Brestom
A stretol som ťa v Siamskej ulici
Usmievala si sa
A ja som sa usmieval tiež
Spomeň si Barbara
Nepoznal som ťa
A ty si nepoznala mňa
Spomeň si
Spomeň si predsa na ten deň
Nezabudni
Akýsi muž sa ukryl v podlubí
A zakričal tvoje meno
Barbara
A ty si k nemu v daždi utekala
Premoknutá radostná a hravá
A do náručia si mu vletela
Spomeň si na to barbara
A nehnevaj sa že ti tykám
Ja tykám všetkým ktorých milujem
I keď som ich videl iba raz a ja to viem
Ja tykám všetkým čo sa milujú
I keď ich nepoznám
Spomeň si Barbara
Nezabudni
Na ten múdry a šťastný dážď
Na tvojej šťastnej tvári
Nad oným šťastným mestom
Na ten dážď nad morom
Nad muničným skladišťom
Nad loďou z Ouessantu
Och Barbara
Či je len svinstvo vojna
Čo sa dnes s tebou stalo
V tom daždi železa
V tom daždi ohňa ocele a krvi
A čo je s tým čo ťa zvieral v náručí
Zaľúbene
Umrel je nezvestný a či ešte žije
Och Barbara
Bez prestania prší nad Brestom
Tak ako predtým pršalo
Ale to už nie je ono všetko je zničené
Je to dážď smútku hrozného a skľučujúceho
Už to nie je ani búrka
Železa ocele a krvi
Sú to proste mračná
Skapínajúce ako psi
Psi ktorí miznú
Vo vodách pri Breste
A zhnijú ďaleko
Ďaleko veľmi ďaleko od Brestu
Z ktorého neostalo nič.

Báseň Barbara v chorvátčine v prednese legendárneho Radeho Šerbedžiju si možno pozrieť TU:

 

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné články