Staré názvy

Matica slovenská v Juhoslávii/Srbsku

Matica slovenská v Juhoslávii (dnes v Srbsku) bola založená pred 90-mi rokmi, na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v roku 1932. Jej cieľom bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii. Za prvého predsedu zvolili kovačického právnika Dr. Janka Bulíka. V národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov sa vtedy aj oficiálne matičná myšlienka prebudila. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia v Petrovci bolo prijaté s oduševnením. Potom už postupne tá matičná myšlienka vzrastala, časom nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa až posvätným symbolom slovenskosti. Záväzkom Matice od začiatku bolo vydávanie slovenských kníh a umeleckých diel, takže v prvých rokoch po založení Matica pôsobila okrem iného aj na poli publicistiky. Okrem toho, že Matica knihy vydávala a vydáva, hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo asi 5000 kníh v slovenčine. Po prerušení práce MSJ v roku 1941, knihy sa stali súčasťou vtedajšej obecnej knižnice, v súčasnosti sú vo fondoch Knižnice Štefana Homolu. Matica sa vždy podieľala aj v organizovaní SNS. Plagáty sa aj ručne maľovali a tento z roku 1952 nakreslil Jaroslav Šimovič:

 

Autor plagátu Jaroslav Šimovič

 

Autor plagátu Jaroslav Šimovič

 

Matičné vydania ( z výstavy v knižnici Štefana Homolu v roku 2012)

 

Matičné vydania ( z výstavy v knižnici Štefana Homolu v roku 2012)

 

Matičné vydania ( z výstavy v knižnici Štefana Homolu v roku 2012)

 

Novozaložená MSJ aktívne pôsobila iba 12 rokov, z toho deväť pred II. svetovou vojnou, čiže pôsobila v rokoch 1932 – 1941 (s dozvukmi čohosi i počas vojny) a potom ešte po II. svetovej vojne ďalšie3 roky, čiže fungovala aj v rokoch 1945 – 1948. Napriek pomerne krátkej aktívnej doby, MSJ zaorala hlbokú brázdu v kultúrnych snahách a živote vojvodinských Slovákov, najmä v školstve, publicistike, vydavateľstve, knižničnej a prednáškovej činnosti. Jej orgán Náš život označil začiatok organizovaného literárneho života vojvodinských Slovákov.

V povojnovej socialistickej Juhoslávii však, pod vplyvom imperatívov doby a propagovanej politiky „bratstva a jednoty juhoslovanských národov a národností" a juhoslovanstva, maticu začínajú marginalizovať, vyhlasovať za anachronickú, a v súlade s tým i prízvukovať potrebu „nových, súčasných spôsobov organizovania sa" – osvetovo-kultúrnych a neskôr kultúrno – umeleckých spolkov, čo následne podmienilo tichý zánik matičnej činnosti. Avšak i keď činnosť MSJ roku 1948 zanikla, Matica v kolektívnom vedomí, či pamäti juhoslovanských Slovákov zanechala hlbokú stopu, o čom svedčí i veľkolepé obnovenie jej činnosti roku 1990, teda už na sklonku 20. storočia. Obnovenie činnosti MSJ, ktoré vlastne implicitne malo i spoločensko-politické zázemie – potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii a ochranu od rôznych šovinistických vyčíňaní, bolo na prvý pohľad vlastne malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili. Zaujímavá je, v takom kontexte, skutočnosť, že aj vtedajšie juhoslovanské vrchnosti jej obnovenie tolerovali a túto myšlienku verejne i podporili. Oponenti sa zjavili (ani nie neočakávane), z rôznorodých podnetov a príčin, akurát z radov juhoslovanských Slovákov, tvrdiac, že matice sú anachronické a populistické inštitúcie a pod. Sled udalostí z konca 20. storočia ich však úplne dementoval, lebo matičný program, obnovenej matice, úplne korešpondoval s európskou legislatívou o ochrane menšinových práv, ktorá neskôr priam prinútila štáty, ktoré si nárokovali stať sa členmi EÚ, vyniesť vlastné zákony o ochrane menšinových práv.

Tieto a ďalšie informácie o zakladaní a celkovom pôsobení Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ), či Matice slovenskej v Srbsku (MMS) sa možno dočítať v knihách: Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii, /zost. M. Spevák, ml./ (Kultúra Báčsky Petrovec 2000), Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii /zost. S. Boldocký/, (Matica slovenská v Juhoslávii, Kultúra, Báčsky Petrovec 2001), 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku /zost. S. Boldocký/, (Matica slovenská v Srbsku , Báčsky Petrovec 2012), J. Babiak: Slovenské národné slávnosti /fakľa národného cítenia medzi dvoma vojnami/, Matica slovenská v Srbsku, Báčsky Petrovec 2006, J. Babiak: Slovenské národné slávnosti /v znamení bratstva a jednoty/, Matica slovenská v Srbsku, Báčsky Petrovec 2011 a i.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články